Väčšina slovenskej populácie (59 percent) zastáva názor, že Ukrajina by sa mala snažiť o nastolenie mieru na diplomatickej úrovni aj za cenu straty niektorých svojich území. Opačný názor má 31 percent opýtaných. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre RTVS vypracovala agentúra MEDIAN SK.
O tom, že Ukrajina by sa mala pre dosiahnutie mieru vzdať časti svojich území, sú častejšie presvedčené ženy. Taktiež ľudia starší ako 70 rokov a tí, ktorých najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské bez maturity.
Motivácie k súhlasu s takýmto názorom sú podľa sociológa Slovenskej akadémie vied Dominika Želinského rôzne a komplexné. „Pre niektorých je logické povedať, že nikto nechce vojnu. Absentuje však druhý krok v diskusii, čo by to znamenalo pre Ukrajinu a geopolitiku celého regiónu,“ povedal v relácii RTVS Aktuálne :24.
Rovnaký názor podľa neho nie je populárny iba na Slovensku. „Až 69 percent ľudí v Česku vyjadrilo v prieskume názor, že Ukrajina by sa mala s cieľom dosiahnuť mier vzdať časti svojho územia. To je o desať percent viac, ako na Slovensku,“ priblížil.
Výroky premiéra o vojne na Ukrajine
Na nedávnom stretnutí predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky sa slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) vyjadril, že vojna nemá vojenské riešenie. "Môžeme ďalej pokračovať v posielaní zbraní, techniky a pomoci na Ukrajinu. Ale o dva roky budeme tam, kde sme teraz, akurát bude viac mŕtvych vojakov," povedal Fico na stretnutí.
S týmto jeho výrokom súhlasí 58 percent obyvateľov Slovenska. Miera súhlasu podľa agentúry MEDIAN SK priamo úmerne narastá s výškou veku, pričom častejšie s Ficovým výrokom súhlasili ľudia starší ako 70 rokov.
"Staršia generácia sa oveľa častejšie upína k postoju, ktorý je naviazaný na nezávislosť štátov a je otvorená akceptovať ruský akt agresie na Ukrajine," priblížil Želinský. Pripomenul, že práve starší voliči boli dôležití pri referende o brexite alebo vo voľbách amerického prezidenta v roku 2016, ktoré vyhral Donald Trump.
Obavy z medzinárodnej izolácie
Na výroky predstaviteľov vládnej koalície o ruskej invázii na Ukrajine a smerovanie našej krajiny reaguje aj zahraničie. Začiatkom marca Česká republika zrušila medzivládne konzultácie so Slovenskom.
Otázniky o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska prinieslo aj stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD) s jeho ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom v tureckej Antalyi na okraj diplomatického fóra.
V spojitosti s týmito krokmi vlády Roberta Fica poslanci opozície hovoria o medzinárodnej izolácii Slovenska.
Napriek tomu, že s výrokom Roberta Fica súhlasí 58 percent populácie, až 61 percent deklaruje obavy, že sa Slovensko môže ocitnúť v medzinárodnej izolácii v súvislosti s výrokmi predstaviteľov súčasnej vlády.
Podľa sociológa Želinského nás do izolácie nedostáva postoj propagovania mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale spôsob, akým tieto názory naša vláda komunikuje. "Je agresívny a dehonestujúci voči ukrajinskej strane," vysvetlil.
Väčšina populácie sa taktiež obáva, že v prípade vypuknutia vojenského konfliktu nebude mať kto Slovensku pomôcť (59 percent). Slováci majú tiež strach z vplyvu Ruska, nebojí sa ho 39 percent opýtaných.
Prieskum urobila agentúra MEDIAN SK exkluzívne pre RTVS od 7. do 13. marca 2024 na vzorke 1 200 respondentov.
