Ničivé záplavy v Nemecku a Belgicku, extrémne horúčavy v Kanade, tornádo na južnej Morave, rozsiahle požiare v USA aj na Sardínii, mimoriadne sucho v Brazílii, intenzívne prívalové dažde v Číne. To je len časť z extrémnych prejavov počasia, ktoré v posledných týždňoch trápia svet. Podľa odborníkov to súvisí s prebiehajúcou klimatickou zmenou.
Západné Nemecko pred dvoma týždňami zasiahli náhle zrážky. Najvýraznejšia bola noc zo 14. na 15. júla, keď napršalo len v Severnom Porýni-Vestfálsku 145 až 150 litrov vody na meter štvorcový.
Spravodajský portál Deutsche Welle hovorí o tom, že počas dvoch dní napršalo toľko ako za dva mesiace. Prívalová vlna spôsobila obrovské škody a v Nemecku a Belgicku si vyžiadala najmenej 209 obetí.
Intenzívne záplavy postihli počas jedného víkendu (17. – 18. júl) tri kontinenty naraz. Náhle zrážky postihli juhozápad USA (Arizona), západnú Európu a Nový Zéland:
„Bola to situácia, ktorá sa vyskytla počas vrcholného leta, teda v období, kedy vrcholia teploty. Do tejto situácie prišla veľmi razantným spôsobom mohutná cyklóna, ktorá niekoľko dní zotrvala v oblasti západného Nemecka a potom sa postupne presunula nad Alpy, kde spôsobila ďalšie problémy,“ vysvetlil v Ranných správach RTVS klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho.
Pecho vidí problém v tom, že javy podobné spomínanej cyklóne sa v súvislosti s pokračujúcou klimatickou zmenou správajú inak ako v minulosti a sprevádzajú ich aj intenzívnejšie zrážky. Navyše, postup tejto konkrétnej bol veľmi pomalý.
„Táto samotná cyklóna prišla s dažďami do prostredia, ktoré už bolo doslova nasýtené predošlými zrážkami,“ dodal klimatológ. To podľa neho spôsobilo, že všetka voda v tejto oblasti išla do korýt riek a potokov.
Potoky v údoliach sa tak v priebehu pár hodín vyliali a voda z nich ničila domy, cesty a niekde aj celé štvrte. „Obnova zničených domov, obchodov aj infraštruktúry budú pravdepodobne stáť miliardy eur,“ pripomína Deutsche Welle.
Horšie ako záplavy môže byť celoplošné sucho
Extrémy sa podľa klimatológa vyskytovali aj v minulosti a mohli byť aj podobne výrazné. S klimatickou zmenou sú však nielen extrémnejšie, ale aj častejšie.
„Dochádza k väčšej konfrontácii s extrémnym počasím a aj škôd je tak čoraz viac. Zaisťovne a poisťovne evidujú čoraz viac poistných preplatiteľných škôd a toto bude pravdepodobne u nás s pokračujúcicm otepľovaním častejšie,“ skonštatoval Pecho, ktorý vidí ešte jeden dôvod. Ľudstvo zaberá na svete čoraz väčšie územia, čím vzniká väčší priestor na strety so živlami.
Hoci v tomto roku aj na Slovensku prevláda skôr dusné a vlhké počasie sprevádzané silnými búrkami, klimatológ upozornil na riziko, ktoré predstavuje sucho. „Niektoré oblasti Európy dlhodobo bojujú s veľkým suchom, predovšetkým južná Európa a niektoré oblasti západnej Európy,“ poznamenal.
Sucho je rizikové preto, lebo spôsobuje škody v poľnohospodárstve. Zároveň je živnou pôdou rozsiahlych požiarov, čo môže byť v budúcnosti problém, keďže až 41 % slovenského územia pokrývajú lesy. „Zatiaľ sme asi mali šťastie, ale musíme sa aj v budúcnosti pripraviť na to, že to celoplošné sucho môže postihnúť aj Slovenskú republiku,“ dodal Pecho.
Rekordné horúčavy a lesné požiare
Obdobia požiarov sú typické napríklad pre územia na západe Severnej Ameriky, aj tam ale v tomto roku zažívajú jednu z najintenzívnejších sezón.
Aktuálny požiar, ktorý sa rozhorel v Oregone z dôvodu extrémneho sucha, spálil počas dvoch týždňov územie podobné rozlohe amerického Los Angeles. Vytvára si svoje vlastné počasie a dym z neho už dorazil aj na opačné pobrežie Spojených štátov do New Yorku.
Deutche Welle v tejto súvislosti spomína štúdiu, ktorá zhodnotila, že podmienky, v ktorých vznikol tento požiar, sú prakticky nemožné bez klimatickej zmeny spôsobenej ľudstvom.
Intenzívne horúčavy v tejto oblasti sa prejavili aj vlnou horúcich dní, ktoré zasiahli Kanadu. Mestečko Lytton v Britskej Kolumbii zažilo tri dni rekordných horúčav a teploty sa tam v utorok 29. júna vyšplhali až na 49,6 stupňov Celzia. Na druhý deň mesto zhorelo do tla.
Najhoršie sucho za posledných 100 rokov zažíva aj Južná Amerika, konkrétne Brazília. Sucho je aj tu spojené s narastajúcim rizikom požiarov, ktoré by spôsobili ďalšie odlesňovanie Amazónie.
Presídľovanie v Európe zatiaľ nehrozí
Tragédiu spôsobenú intenzívnymi zrážkami zažilo Slovensko naposledy v máji v Rudne nad Hronom. Obec vtedy zaplavila prívalová vlna po tom, ako sa v dôsledku silných lejakov pretrhla protipovodňová hrádza. O život prišiel jeden človek a škody na majetku vyčíslili na približne 900 000 eur
Slovenský minister životného prostredia Ján Budaj krátko po udalosti upozornil na to, že časť obce je postavená v záplavovom území. Podobných lokalít je na Slovensku viac, žiadne hromadné sťahovanie obyvateľstva na iné miesta ale nie je v pláne.
„V Európe hromadné sťahovanie zatiaľ nehrozí, ale tropické oblasti Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie zažívajú každý rokom v dôsledku extrémneho počasia nútené presídlenia,“ upozornil klimatológ. Dodal, že zatiaľ sa v tejto súvislosti nehovorí o klimatickej migrácii.
„Väčšia časť týchto nútených presunov sa uskutočňuje v rámci krajín ako takých,“ uviedol Pecho s tým, že len v minulom roku sa takéto presídľovanie týkalo približne 25 miliónov ľudí. „Aj keď v budúcnosti môže byť táto migrácia veľmi vypuklým problémom, v Európe to zatiaľ nie je problém,“ dodal Jozef Pecho.
Vedci žiadajú okamžité kroky na spomalenie klimatickej zmeny
Okamžité kroky v boji s klimatickou krízou žiadajú tisíce vedcov, ktorí svoje požiadavky zverejnili vo vedeckom časopise BioScience. V štúdii varujú, že v mnohých ohľadoch sa svet blíži ku kritickému bodu klimatických zmien, alebo už tento bod prekročil.
Vedci zároveň vyzvali na rýchle a radikálne kroky v boji proti klimatickej zmene. Za potrebné považujú napríklad bezodkladne upustiť od používania fosílnych palív, znížiť znečistenie, obnoviť ekosystémy a prikloniť sa k rastlinnej strave. K výzve, ktorú časopis publikoval v stredu (28. 7.), sa pridalo takmer 13 000 výskumníkov, upozornil portál Deutsche Welle.
„Tieto extrémne prejavy a vzorce, ktoré pozorujeme počas posledných rokov – nehovoriac o posledných niekoľkých týždňoch – zvýrazňujú rastúcu naliehavosť, s ktorou sa musíme postaviť klimatickej kríze,“ povedal Philip Duffy, spoluautor štúdie a výkonný riaditeľ Woodwellovho klimatického výskumného centra v americkom štáte Massachusetts.
Vedci upozorňujú na viaceré znaky, podľa ktorých hodnotili „zdravie Zeme„. Upozornili napríklad na ubúdajúci ľadovú pokrývku, odlesňovanie amazonského pralesa či rekordnú koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére. Extrémne prejavy počasia spojené s klimatickou zmenou, na ktoré vedci roky upozorňovali, sa už podľa nich zjavne začali.
