Možnosť, že by sa hospitalizovaní pacienti, ktorí nie sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, spolupodieľali na financovaní hospitalizácie, je podľa experta na medicínske právo Ivana Humeníka uchopiteľná. Ide však o problematiku, ktorá má viacero vrstiev a sú s ňou spojené otázky. Povedal to v rozhovore pre web Správy RTVS.
Humeník pre RTVS už v sobotnej (4. 12.) reportáži o možnosti povinného očkovania uviedol, že spolupodieľanie sa neočkovaných na hradení nákladov za hospitalizáciu prichádza do úvahy.
Ako pri dopravnej nehode
V pondelok (6. 12.) spresnil, že by takáto osoba nemusela hradiť skutočné náklady spojené s hospitalizáciou, ale mohlo by ísť napríklad o spoluúčasť ako pri dopravnej nehode. Upozorňuje, že táto téma má veľmi široký kontext a prirodzene sa s ňou spája mnoho otázok.
„Ľudia sa môžu pýtať, prečo by náklady hospitalizácie mal uhradiť neočkovaný, hoci napríklad fajčiarovi sú náklady spojené s jeho onkologickou liečbou uhradené. Je tam veľmi veľa súvisiacich vecí, ktoré majú nejaký kontext a verejnosť sa legitímne môže zaujímať, z akého dôvodu jedna skupina pacientov liečbu hradenú má a druhá už nie.
Právna úprava by preto mala citlivo reflektovať na to, ako ústavne konformným spôsobom zvýšiť záujem občanov zvoliť preventívnu ochranu seba a spoločnosti prostredníctvom očkovania,“ poukázal právnik v rozhovore pre spravodajský web RTVS s tým, že takáto téma by zrejme bola právne uchopiteľná.
Humeník nesúhlasí s názorom, že je to „nezrealitovateľné“ či „a priori protiústavné“ – označil to za „zovšeobecňujúci názor“.
„Osobne si myslím, že to možné je a že neexistuje neprekonateľná prekážka, ktorá by nám úplne zabránila o uvažovať aj o modeli spolupodieľania sa na úhrade nákladov hospitalizácie. Samozrejme, za predpokladu, že hospitalizovaný mal možnosť sa zaočkovať a nebránili mu ani žiadne zdravotné prekážky tak urobiť.“ Upozornil však, že je potrebné myslieť aj na tých, pre ktorých je ťažké dostať sa k vakcíne.
Základom je komunikácia
Za dôležité považuje detaily, a ak by sa vláda touto témou zaoberala, nesmela by podľa neho ostať len pri doťahovaní paragrafového znenia, ale detailne tento model odkomunikovať s ľuďmi a vysvetľovať dôvody vedúce k prijatiu takéhoto opatrenia.
Myslí si, že by to síce nepresvedčilo ľudí k očkovaniu, „ale v spojení s dobrou a strategicky premyslenou komunikáciou štátu, kde by dôvody vedúce k takémuto rozhodnutiu boli vysvetlené nekonfrontačným spôsobom, mohlo by to prispieť k prijatiu na strane spoločnosti,“ vysvetlil Humeník s tým, že musí jasne odznieť, že nejde o žiadny trest, ale o riešenie zohľadňujúce následky slobodného rozhodnutia občana neočkovať sa po zvážení všetkých za a proti.
„S našimi rozhodnutiami sú jednoducho spojené určité dôsledky. A pokiaľ sme vopred zrozumiteľne informovaní o tom, čo sa môže udiať, a to nastane, tak sa nás týkajú, hoci sú nepríjemné a negatívne ako napríklad v tomto prípade,“ uzavrel.
Sabaka: Nie je to len individuálna vec ľudí
Infektológ Peter Sabaka pre web Správy RTVS uviedol, že krajina sa pravdepodobne približuje k povinnému očkovaniu, „inak túto krízu nezvládneme“. „A jeden zo spôsobov, ako je možné viac motivovať k očkovaniu, je tento. Takže v tomto smere sa to zdá byť racionálne,“ skonštatoval.
Dodal, že ak by bol podobný návrh na stole, vláde by odporučil prijať ho, pretože nemocnice sú teraz „zavalené neočkovanými pacientmi a už to naozaj sotva zvládame“.
Myslí si, že takáto spoluúčasť by mohla presvedčiť ľudí, aby sa dali zaočkovať. „Veľa ľudí hovorí, že je ich vec, či sa dajú očkovať alebo nedajú, ale nie je to tak úplne ich vec, pretože keď sa dostanú do nemocnice, tak už je to aj vec celého zdravotníckeho systému a všetkých ostatných, ktorí si platia odvody a aj tých, ktorí majú nárok na zdravotnú starostlivosť, ak majú iné ochorenia ako COVID-19,“ doplnil.
Smatana: Len by to spolarizovalo spoločnosť
Zdravotnícky analytik Martin Smatana pre web Správy RTVS uviedol, že „spoplatnenie liečby je asi najviac extrémne opatrenie, ako stimulovať ľudí k očkovaniu.“
Zároveň podotkol, že „nie je fér, aby niekto, kto sa dobrovoľne nezaočkuje, skončí v nemocnici a spôsobí nie len finančné náklady, ale aj odklad starostlivosti pre necovidové prípady, neniesol žiadne následky“. Sú však dôvody, pre ktoré si nemyslí, že ide o reálnu možnosť.
Pripomenul napríklad, že ceny hospitalizácie a následnej postcovidovej liečby môžu byť pre niektorých likvidačné a že medzi hospitalizovanými sú najčastejšie seniori nad 60 rokov s priemerným dôchodkom cca 500 eur mesačne. Mohlo by sa síce podľa neho „spoplatniť symbolický (napríklad 50-eurový) doplatok za noc na lôžku“, ale nemyslí si, že by to bolo až také efektívne.
Dodal tiež, že na Slovensku sa mnoho ľudí nedá zaočkovať preto, lebo si myslia, že im nič nehrozí. „Spoplatnenie nákladov by túto skupinu, ktorá si myslí, že im žiadna hospitalizácia a ani náklady nehrozia, ovplyvnilo len minimálne. Nakoľko ide o pomerne veľkú skupinu ľudí, obávam sa, že spoplatnenie by len viac spolarizovalo spoločnosť a efekt by až taký priniesť nemuselo,“ uzavrel Smatana.
