Minulý týždeň v piatok (3. 6.) Európska únia definitívne schválila šiesty balík sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Medzi opatreniami je okrem iného aj zákaz dovozu ruskej ropy a ropných produktov.
Dohoda sa rodila ťažko a rokovania trvali niekoľko týždňov. Niektoré krajiny, ktoré sú najviac závislé od ruskej ropy, požadovali výnimku. Spomedzi nich bolo najhlasnejšie Maďarsko, no špeciálne ústupky žiadali aj Slovensko a Česká republika.
Zákazom by sa EÚ tak mala postupne celkovo zbaviť viac ako 90 percent ruskej ropy.
Po napadnutí Ukrajiny Ruskom sa celkovo začalo skloňovať odstrihnutie EÚ od ruských energetických surovín, teda vrátane plynu. Euroblok by tak znížil svoju závislosť od Ruska a zároveň skresal financie na podporu ruského vojnového úsilia na Ukrajine.
Debata o dodávkach plynu sa zintenzívnila po oznámení ruského prezidenta Vladimira Putina, že za plyn budú Rusi požadovať platbu v rubľoch. V prípade nedodržania týchto podmienok sa vyhrážal zastavením jeho dodávok.
Európske krajiny reagovali, že zo strany Ruska ide o porušenie existujúcich zmlúv, ktoré sú stanovené v eurách alebo dolároch.
Ruský plynárenský gigant Gazprom od podpísania príslušného dekrétu zastavil dodávky plynu do niekoľkých európskych krajín. Začalo to Poľskom a Bulharskom, neskôr prestal plyn tiecť aj do Fínska či Holandska a začiatkom júna sa to dotklo tiež dánskej spoločnosti Orsted.
Energetická závislosť od Ruska
Podľa údajov za rok 2020 tvorí podiel ruských dodávok na celkovom importe do krajín Európskej únie 39 % v prípade zemného plynu a 26 % v prípade ropy a ropných produktov. Rusku tak Únia každoročne platí zhruba 400 miliárd eur.
Aj preto sa EÚ rozhodla predstaviť ambiciózny plán REPowerEU s cieľom zredukovať dodávky plynu z Ruska o dve tretiny do konca roka 2022 a úplne sa zbaviť závislosti od ruských energetických surovín do roku 2030.
Plán počíta so zlepšovaním energetickej efektívnosti, s rozvíjaním obnoviteľných zdrojov energie a so zabezpečením dodávok plynu a ropy z iných krajín než z Ruska. Projekt by mal dovedna stáť 210 miliárd eur v nasledujúcich piatich rokoch.
Medzi krajinami, ktoré sú najviac závislé na dovoze plynu, opäť figuruje aj Slovensko, ktoré z Ruska dováža 85 % všetkých zásob plynu. Pred ním je už len Česko (100 %), Lotyšsko (100 %) a Maďarsko (95 %).
Vysokú závislosť vykazujú tiež Rakúšania (80 %), Bulhari (67 %) či Nemci (65 %). Naopak, najmenej závislé od ruského plynu sú Portugalsko a Španielsko (po 10 %), Slovinsko (9 %) a Belgicko (7 %).
Dáta o dovoze ruskej ropy do Dánska, Írska, Chorvátska, na Cyprus a Maltu Eurostat neuverejnil.
