Cez víkend stáli v mnohých ruských mestách aj v zahraničí rady ľudí, aby podporili kandidatúru politika Borisa Nadeždina na post ruského prezidenta.
Nadeždina nominovala mimoparlamentná strana Občianska iniciatíva a potrebuje 100-tisíc podpisov, aby sa dostal na volebný lístok, informovala o tom spravodajská stanica BBC na svojej ruskojazyčnej webovej stránke.
Zároveň zverejnila zábery z dlhých radov pred Nadeždinovými volebnými štábmi. Nadeždinova kandidatúra podľa BBC vyvolala spory v ruskej opozícii, no mnohí opozičníci teraz podporu kandidáta označujú za legálnu formu protestu proti vojne Ruska proti Ukrajine.
Kampaň 60-ročného politika, bývalého poslanca dolnej komory ruského parlamentu, sa začala už vlani na jeseň, keď ohlásil, že sa zúčastní na prezidentských voľbách.
Na konci decembra ho nominovala Občianska iniciatíva a ústredná volebná komisia mu povolila začať zber podpisov. Podľa zákona by mal Nadeždin do 25. januára zhromaždiť 100-tisíc podpisov ruských voličov a komisia by ich mala dostať 31. januára.
V opozícii sa na kandidatúru pozerali skepticky. Už na jeseň médiá písali o tom, že Kremeľ uvažuje o „liberálnom kandidátovi“ ako o jednom zo „sparring-partnerov“ Vladimira Putina, podobne ako v roku 2018, keď túto úlohu zohrala moderátorka Xenija Sobčaková.
Nadeždin tvrdil, že si svoju účasť nenechal schváliť v Kremli, ale jeho známy povedal serveru Meduza, že kandidovať navrhla Nadeždinovi prezidentská kancelária.
Nadeždin tvrdí, že ide do volieb ako „principiálny odporca politiky súčasného prezidenta“. Svoju úlohu zohráva aj politikova reputácia.
Bol poradcom Borisa Nemcova
Na konci 90. rokov býval poradcom opozičného politika Borisa Nemcova, zavraždeného v roku 2015, potom poradcom Sergeja Kirijenka, ktorý má teraz v Kremli na starosti domácu politiku.
Do snemovne bol zvolený za Zväz pravicových síl, ale v Dume vydržal len jedno obdobie. Po rozpade strany pracoval v strane Pravá vec, ktorá bola lojálna k režimu.
V posledných rokoch vystupoval ako expert v talk-show štátnych televízií, kde mu dávali úlohu „fackovacieho panáka“ za opozíciu.
Nadeždin ale ako jediný kandidát sa priamo vyslovil proti pokračovaniu vojny proti Ukrajine, akokoľvek ju opatrne nazval „špeciálnou vojenskou operáciou“.
Rozpútanie vojny označil za chybu
Rozhodnutie rozpútať vojnu označil za „fatálnu chybu“. Tiež vyhlásil, že Putin vedie krajinu „ku katastrofe“. V januári sa stretol so ženami mobilizovaných vojakov a v posledných mesiacoch opakovane protestoval proti tomu, že sa ich muži nevracajú domov z frontu.
Avšak veľkú pozornosť Nadeždinova kampaň zbieranie podpisov neupútala. Situácia sa zmenila pred pár dňami, keď v mestách po celej krajine prišli stovky ľudí podporiť kandidáta svojím podpisom.
Snímky a videá ľudí v dlhých radoch prichádzali z Jekaterinburgu, Irkutska, Kaliningradu, Chabarovska. V Jakutsku záujemcovia čakali v mraze 45 stupňov pod nulou.
Najviac ľudí prišlo v Moskve a Petrohrade. V Nadeždinovom štábe hovoria, že tam prípustný limit 2 500 podpisov z jedného subjektu federácie už dávno prekonali.
Naďalej tam však prijímajú Rusov, ktorí majú bydlisko v iných regiónoch. Podpisy sa zbierajú aj v Tbilisi, Prahe, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Tel Avive, Jerevane, Belehrade, celkovo v 22 krajinách.
K nedeľnému večeru bolo podľa šéfa kandidátovho štábu Dmitrija Kisijeva viac ako 77-tisíc podpisov, počas pondelka štáb oznámil skoro 81-tisíc podpisov.
„Chystáme sa zbierať čo najdlhšie, aby sme mali 105-tisíc vzorných exemplárov, ktoré odovzdáme komisii,“ povedal Kisijev.
So zberom sa začalo cez novoročné sviatky a tempo nebolo uspokojivé. Ale teraz politikove štáby pracujú v 67 regiónoch.
„Dlhé rady vznikli ako v pracovných, tak voľných dňoch. Vysvetľujeme si to tým, že ľudia sa chcú zapojiť do politického diania spôsobom, ktorý by bol pre nich bezpečný. Niekoľkohodinové čakanie v radoch je jasný dôkaz politického dopytu v spoločnosti,“ poznamenal Kisijev.
Rozruch upútal aj ruskú opozíciu
Rozruch okolo zberu podpisov upútal opozíciu, a to vrátane emigrantov po invázii na Ukrajinu. Viacerí opozičníci vyzvali na podporu podpisov pre Nadeždina ako formu protestu proti vojne v medziach zákona.
„Podpíšte sa za Nadeždina. Máte menej ako týždeň, aby ste takto vyjadrili protivojnový postoj, a to aj v prípade, že Nadeždin nie je váš kandidát,“ napísal z exilu Michail Chodorkovskij.
Mnohí pripúšťajú, že Nadeždin je politik s rozporuplnou minulosťou. Ale prečo ho nepodporiť podpisom?
„Bez toho, aby som zmenila názor na Nadeždina, pripájam sa k výzvam podporiť ho podpisom,“ uviedla Ľjubov Sobolová, spolupracovníčka uväzneného opozičného vodcu Alexeja Navalného.
Podobne sa vyjadrili aj ďalší Navaľného spolupracovníci, feministky, pacifisti či novinárka Jekaterina Duncovová, ktorá sama chcela kandidovať, ale úrady ju odmietli.
Videá a snímky zástupov ľudí prahnúcich podpísať mali podľa novinára Dmitrija Kolezeva povzbudzujúci účinok.
Jasne sa ukázalo, že v Rusku sú opozične naladení ľudia: „Tým, že Nadeždin sa stavia do úlohy protivojnového kandidáta, možno povedať, že to vyvolalo zdanlivo legálne protivojnové akcie. Ľudia pocítili radosť z kolektívnej akcie, trochu pookriali a aspoň získali pocit, že aspoň niečo urobili.“
