Lekári a odborári dlhodobo upozorňujú na kritickú situáciu na urgentných príjmoch na Slovensku. Nemocnice poukazujú na preťaženosť a zneužívanie urgentov, pacienti zas hovoria o dlhých čakacích dobách.
Odborári kritizujú ministerstvo zdravotníctva, že nepredstavilo žiadne opatrenia na zlepšenie stavu. Rezort prisľúbil, že bude nedostatky riešiť.
Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský hovorí, že slovenské urgentné príjmy sú najviac vyťažené v Európskej únii pacientmi, ktorí mohli byť ošetrení počas dňa u svojich obvodných lekárov.
„Podľa štatistík EU, až 80 percent pacientov slovenských urgentných príjmov tam nepatrí a mohli byť vyriešení obvodnými lekármi,“ dodal Visolajský.
Neopodstatnené návštevy
Tvrdí to aj Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. V stanovisku napísalo, že mnohé návštevy ambulantných či urgentných príjmov sú neopodstatnené.
„Pacienti ich neraz navštevujú z dôvodu, že sa im nechce čakať u svojho všeobecného lekára alebo si chcú overiť, že im ich všeobecný lekár stanovil správnu diagnózu, ale prichádzajú aj so zdravotnými problémami, ktoré pretrvávajú už niekoľko dní alebo týždňov a ‚nemali čas‘ ísť k svojmu lekárovi. Tieto, ale aj ďalšie neodôvodnené návštevy zbytočne zahlcujú pohotovosti aj urgenty,“ dodalo ministerstvo.
Hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica Ružena Maťašeje potvrdila, že mnoho pacientov prichádza na urgentný príjem s ťažkosťami, ktorých riešenie spadá do kompetencií všeobecného lekára, alebo lekára špecialistu, prípadne súvisí so zhoršením ich chronického ochorenia.
„Stretávame sa aj s tým, že pacient si je vedomý, že riešenie jeho zdravotného problému nespadá do kompetencií lekárov oddelenia urgentného príjmu, napriek tomu chce byť vyšetrený čím skôr,“ dodala Maťašeje.
Príchod pacientov sa nedá regulovať
„Urgentný príjem nie je pracovisko, kde by bolo možné regulovať príchod pacientov. Na urgentnom príjme sú obdobia a časy, keď je tam iba málo pacientov a inokedy je taký počet, že sa to dá zvládnuť iba s ťažkosťami,“ skonštatoval námestník LPS pre chirurgické odbory z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) Košice Róbert Čellár.
Arogancia a fyzické útoky na personál
Podľa Róberta Čellára nie je najväčším problémom počet pacientov. „Problémom je to, čo je problémom v celej našej spoločnosti – bezdomovectvo, alkoholizmus, nekultúrnosť, arogancia a bohužiaľ sa vyskytujú aj slovné a fyzické útoky na personál,“ uviedol.
Skonštatoval, že väčšina urgentných príjmov na Slovensku však zápasí aj s ostatnými problémami – technické vybavenie, priestory a personál. „V tejto súvislosti sme aj v našej nemocnici podali žiadosť na MZ SR o schválenie projektu rekonštrukcie,“ doplnil.
Urgent často supluje ambulantný sektor
Hovorkyňa Fakultnej nemocnice (FN) Nitra Tatiana Kubinec povedala, že vyťaženosť urgentného príjmu je u nich „vysoká“.
FN Nitra vidí najväčší problém v tom, že urgentné príjmy často suplujú ambulantný sektor a z toho vyplývajú aj neprimerané požiadavky pacientov.
Problémom je aj nepriepustnosť
Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline označila za problém urgentného príjmu aj jeho nepriepustnosť.
„Na urgentný príjem žilinskej nemocnice prichádzajú aj pacienti, ktorí tam v praxi nepatria,“ uviedla hovorkyňa žilinskej nemocnice Zuzana Fialová s tým, že predlžujú tak dobu čakania a urgentný príjem sa stáva nepriepustný.
Pacienti vyzdvihli profesionalitu, sťažovali sa na čakanie
Prostredníctvom sociálnych sietí sme oslovili aj ľudí, ktorí za posledné obdobie navštívili jeden z urgentných príjmov na Slovensku. Pýtali sme sa na ich skúsenosti a pocity z návštevy pracovísk.
Reakcie boli rôzne, často však vyzdvihovali profesionalitu lekárov a personálu na slovenských urgentných príjmoch.
„Mám nedávnu skúsenosť s detským urgentom v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Profesionálny prístup, milí a ústretoví doktori, rýchle vybavenie a krásne prostredie,“ napísala naša čitateľka Pavlína.
Pacienti sa však najčastejšie sťažovali na dĺžku čakania. Pani Andrea sa podelila so skúsenosťou z urgentného príjmu v Nitre: „Čakáte dve až tri hodiny a pritom vo vnútri nikoho nemajú,“ napísala na sociálnej sieti.
„Čakali sme celkovo približne päť hodín aj s vyšetreniami v Banskej Bystrici. Majú toho veľa,“ skonštatovala ďalšia čitateľka Jana.
Nemocnice však pripomínajú, že na Slovensku oddelenie urgentného príjmu funguje na základe takzvaného triážneho systému.
Ten pacientov rozdeľuje podľa naliehavosti ich zdravotného stavu:
Pacienti absolvujú všetky potrebné vyšetrenia a následne ich zaradia do konkrétnej skupiny. Ak je stav menej naliehavý, doba čakania na ošetrenie sa môže predĺžiť aj na niekoľko hodín.
Často sú na urgentoch neskúsení lekári
Lekárski odborári navrhli, že na urgentoch musia pracovať skúsení atestovaní lekári. „Riaditeľ nemocnice nemôže beztrestne šetriť a zvyšovať svoj zisk tak, že na urgenty postaví mladých neskúsených lekárov bez praxe,“ podotkol Visolajský.
Pacienti sú podľa neho klamaní. „Síce vidia lekára v bielom plášti, ale realita je taká, že neskúsený lekár môže svojou nevedomosťou pacientovi aj ublížiť alebo oneskoriť diagnostiku s vážnymi následkami,“ uzavrel.
Ministerstvo problém eviduje
Ministerstvo eviduje problém nedostatku personálu, ktorý sa netýka iba urgentných príjmov, ale týka sa všetkých oblastí.
„V zmysle Programového vyhlásenia vlády SR kladieme prioritný dôraz na personálnu stabilizáciu v zdravotníctve. Naša stratégia ľudských zdrojov bude primárne riešiť nedostatky v oblasti zdravotníckych povolaní, predovšetkým sestier a lekárov,“ dodalo ministerstvo.
Odborári kritizujú, že doteraz neboli prijaté žiadne opatrenia, návrhy, či zmeny zo strany ministerstva zdravotníctva.
„Lekári pracujúci na urgentoch a v nemocničných pohotovostných službách nezaregistrovali nejaké návrhy či zmeny zo strany ministerstva zdravotníctva. Situácia sa naopak zhoršuje,“ uzavrel Visolajský.
