To, že súčasný kabinet dovládne ako trojkoalícia OĽANO, Sme rodina a Za ľudí, nie je vylúčené. Je to však menej pravdepodobné než terajšie zloženie štyroch strán. V rozhovore pre web Správy RTVS to vo štvrtok (7. 7.) skonštatoval politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky reagujúc na aktuálne politické dianie.
Pri možných vývojoch scenára koaličnej krízy nevylúčil ani menšinovú vládu či predčasné parlamentné voľby. Pri nich však vidí komplikáciu.
Neprekvapivý vývoj
Mesežnikova požiadavka SaS neprekvapila. Poukázal na to, že problém vznikal dlhšie a vyhrotil sa pri schvaľovaní tzv. protiinflačného balíka. Okrem nesúhlasu SaS s návrhom, ktorý strana označovala za problematický, došlo podľa Mesežnikova aj k porušeniu najzákladnejšieho koaličného princípu.
„Že niekto z vládnych predstaviteľov, teda konkrétne Matovič, dal prednosť vyjednávaniu s opozíciou, keďže vnútri koalícii nebola zhoda. Porušil najzákladnejšiu vec, na ktorej sa zakladá koaličná spolupráca, a to je spoločný súhlas s presadením návrhu a odmietnutie spolupráce s opozíciou,“ poznamenal.
Balíček napokon prešiel aj s parlamentnou podporou nezaradených poslancov z ĽSNS. Strany Za ľudí a SaS zaň nezahlasovali.
SaS vypovedala koaličnú zmluvu, čo ale nateraz nebude mať zásadný vplyv. V lete totiž parlament nezasadá a vláda prakticky tiež nie. Krok liberálov podľa Mesežnikova automaticky neznamená, že strana nechce byť vo vláde, iba tú možnosť pripúšťa a teraz bude čakať na návrh novej koaličnej zmluvy od premiéra Hegera, do ktorej budú vstupovať.
Čo nastane, ak SaS odíde z vlády?
V prípade, že by SaS odišla z vlády, mala by koalícia v parlamente 67 poslancov, čiže menej ako potrebných 76. Musela by tak vládnuť ako menšinový kabinet. Za istých okolností by podľa Mesežnikova mohla vláda fungovať aj ako poddimenzovaná.
„Ak by sa dohodli so SaS, že by aj v opozícii podporovala nejaké ich návrhy, ktoré považuje za prijateľné a akceptovateľné, najmä v sociálno-ekonomickej a zahraničnopolitickej oblasti, predpokladám, že by to bolo udržateľné. Hoci to nedokážem odhadnúť časovo,“ zamyslel sa.
V opačnom prípade by vláda musela spolupracovať s opozíciou, čo by podľa politológa prípadnej trojkoalícii uškodilo. Poukázal na to, že ich voliči „nemusia ani Smer-SD, ani Hlas-SD a už vôbec nie fašistov“.
„A pritom už táto spolupráca prebehla. S fašistami už v podstate schválili prorodinný balíček dvakrát. Dokonca druhýkrát by to bez ich podpory nebolo možné. V tomto prípade by udržateľnosť nebola reálna,“ poukázal na to s otázkou, ako by sa k tomu postavila napríklad strana Za ľudí.
Predčasné voľby
Menšinový kabinet neznamená automaticky pád vlády. Predčasné voľby podľa Mesežnikova nie sú vylúčené, treba však naplniť niektorý z krízových scenárov. Komplikáciu totiž prináša aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý poukázal na fakt, že je potrebné v parlamente zmeniť ústavu na to, aby sa konali predčasné voľby.
Jedna z možností je, že parlament by nebol uznášaniaschopný 90 dní po sebe a došlo by k jeho rozpusteniu. Druhá možnosť je, že by parlament vyslovil vláde nedôveru, čo by však SaS napriek odchodu do opozície nemusela podporiť. Nasledovať by v takom prípade tiež nemuseli nevyhnutne parlamentné voľby, ale aj zostavenie vlády odborníkov. To však podľa Mesežnikova musí mať širšiu parlamentnú podporu.
„Takú skúsenosť zatiaľ nemáme a politické strany z rôzneho spektra sa tomu bránia. Vytvára to totiž precedens, ktorý znižuje ich význam. Keďže teraz sú jedinými aktérmi politickej moci oni. Úplne sa to ale vylúčiť nedá,“ myslí si.
Odíde napokon Matovič z funkcie?
Na otázku, či by sa mohla SaS preferenčne posilniť či oslabiť po odchode z vlády, neexistuje podľa politológa jasná odpoveď. Mohlo by totiž dôjsť ku „kompromitácii“ zo strany vládnych strán, ale aj k odlivu voličov k opozícii, teda fenoménu z roku 2012 po páde vlády Ivety Radičovej. SaS podľa neho v tomto hrá vabank.
Vylúčený podľa neho nie je ani scenár splnenia požiadavky liberálov – že Matovič by odišiel z postu ministra financií. „Nejaká miera sebareflexie by mala byť aj v OĽANO. Nemôžu poprieť, že ich líder spôsobuje problémy,“ uviedol.
Dodal, že hoci má Matovič veľkú zásluhu na vzniku vlády vďaka volebným výsledkom a hnutie prezentuje jasnú zahraničnopolitickú orientáciu a má kvalitný zahraničnobezpečnostný program, mali by zvážiť aj scenár konca Matoviča v ministerskej funkcii. To však môže byť problém.
„Minister spätnú väzbu nedokáže zvnútorniť a premietnuť do vlastných krokov. Preto prišiel o funkciu predsedu vlády a jeho terajšie pôsobenie na poste ministra financií vyvoláva kontroverzie,“ uzavrel Mesežnikov.
