„Je, samozrejme, veľkou zodpovednosťou a aj záťažou, ale zároveň je to aj obrovské obohatenie.“ Povedala to v nedeľu (13. 6.) v diskusnej relácii O 5 minút 12 na Jednotke prezidentka SR Zuzana Čaputová k svojej funkcii, v ktorej bude k 15. júnu už dva roky.
Menovacie právomoci
Toto obdobie bolo podľa nej náročné, keďže viac ako polovicu z neho tvorila pandemická kríza a zároveň ako prezidentka sprevádza „už v podstate tretiu vládu za tie dva roky, čo si tiež myslím, že moji predchodcovia nezažili.“
Počas tohto pôsobenia zužitkovala najmä menovacie právomoci. Pripomenula, že vymenovala nového predsedu či podpredsedu Najvyššieho súdu či nového generálneho prokurátora. „Máme takmer obnovený nový Ústavný súd. Máme obnovené kľúčové justičné funkcie,“ zhodnotila.
Pripomenula, že onedlho bude menovať nových sudcov Najvyššieho správneho súdu SR. „Je to niečo, čo verím, že Slovensku z hľadiska ďalšej očisty alebo ozdravovania justície bude pomáhať,“ zaželala si.
Zranená krajina
Čaputová poznamenala, že Slovensko je podľa nej „zranené“ pre koronakrízu, keďže covid a iné ochorenia si vyžiadali množstvo úmrtí a krajina má dlh voči zdravotníkom. „Keď vieme, že nám zomrelo vyše 12 000 ľudí, tak sú tu desiatky tisíc pozostalých, ktorí tú traumu možno ešte len spracúvajú.“
O to viac ju mrzí, že „na politickej scéne sú svedkami konfliktov naprieč politickým spektrom“. „Mnohé z nich sa týkajú riešenia závažných tém na Slovensku, ale mnohé z nich aj nie. Sú iba osobnými výbojmi,“ podotkla.
To, čo krajina veľmi potrebuje, je podľa najvyššej ústavnej činiteľky „stabilizácia, upokojenie situácie, nezakrývať si oči pred problémami, ale pohnúť sa dopredu. Potrebujeme riešiť reálne problémy Slovenska“.
Stretnutie v SIS neľutuje
Nedávne tajné stretnutie najvyšších ústavných činiteľov v priestoroch Slovenskej informačnej služby (SIS) nevyhodnocuje prezidentka ako chybu, avšak zrejme by sa na ňom už v takto veľkom formáte opäť nezúčastnila.
Trvá na tom, že tam neboli rozoberané živé kauzy. „Akonáhle by tam bol len náznak toho, že sa ideme baviť o živých veciach, tak sa v tej chvíli zdvihnem a odchádzam,“ uviedla.
Mrzí ju, že hoci bolo stretnutie v režime tajné, informácie unikli aj na verejnosť. Podľa nej sa však pri posúvaní týchto informácií „nerozlišuje rovina faktov a rôznych interpretácií“.
Ak by sa stalo, že by dochádzalo k nejakému ovplyvňovaniu pri vyšetrovaní závažných trestných činov, bolo by to podľa nej potrebné dôkladne vyšetriť. Tiež spomenula, že roky predtým verejnosť počúvala, ako policajné zložky, prokuratúra či sudcovia zlyhávajú.
„Dnes sa deje to, že mnohí vysokopostavení predstavitelia sú vyšetrovaní, obvinení, niektorí z nich už aj odsúdení, a to je zásadná a veľká vec. Znamená to, že sa tu deje možno v istom zmysle nevídané ozdravovanie justície. Ale my si musíme stále dávať pozor, aby sme boli maximálne pozorní k akémukoľvek podnetu, ktorý by indikoval zneužitie moci alebo jej ovplyvňovanie,“ skonštatovala.
Vládna koalícia je zaťažená traumou
Vláda pod vedením premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) je podľa nej iná. „Považujem ho za konštruktívneho a konsenzuálneho človeka a viem, že sa snaží aj konflikty, ktoré v koalícii vznikajú, nejakým spôsobom skôr obrusovať než nožnice konfliktu otvárať,“ povedala v porovnaní s expremiérom a lídrom OĽANO Igorom Matovičom.
Zároveň vníma, že vládna koalícia je „zrejme zaťažená tou traumou predchádzajúcej vládnej krízy“, ktorá vyústila v jej rekonštrukciu. „A to je niečo, čo tej vláde nedodáva stabilitu a akákoľvek instabilita vlády je vždy na úkor riešenia problémov krajiny,“ myslí si.
Hoci podľa nej vody nie sú úplne upokojené, je rada, že krajina nečelí vládnej kríze tak, ako tomu bolo v marci.
Slovensko je aktuálne svedkom vnútrostraníckych sporov – v najmenšej koaličnej strane Za ľudí. Tá doteraz nepredstavila nového kandidáta na post podpredsedu parlamentu, ktorý mal pripadnúť Tomášovi Lehotskému, ktorého koalícia napriek ústavnej väčšine do funkcie nezvolila.
„Toto sú všetky tie znaky, ktoré nesvedčia o stabilite v koalícii, ale je to skôr otázka na koalíciu, aká silná súdržnosť to je a akú perspektívu spoločne vidia,“ vyjadrila sa Čaputová.
K otázke riešenia v podobe možného referenda o predčasných parlamentných voľbách, s ktorou sa obrátila prezidentka na Ústavný súd, poznamenala, že „je to jedna z možností“, avšak „úprimne, ani hlavní aktéri, ktorých sa táto otázka týka, a to je vládna koalícia, by vám nevedeli dať podľa môjho názoru presvedčivú odpoveď“.
Tretia vlna a kolektívna imunita
Vláda podľa prezidentky nesmie podceniť prípravu na možnú tretiu vlnu pandémie koronavírusu. Je rada, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽANO) avizoval preferenciu PCR testovania či nábor ľudí špecializujúcich sa na trasovanie kontaktov.
„Ak tretia vlna bude, jej sila bude priamo úmerná miere zaočkovanosti,“ povedala Čaputová s apelom na váhajúcich, aby sa napokon dali zaočkovať. Lengvarského aj preto podporuje v myšlienke očkovania vo firmách či u všeobecných lekárov. „Toto sú veci, ktoré môžu zvýšiť kolektívnu imunitu,“ doplnila.
K otázke očkovania detí od 12 rokov povedala, že by sa určite obrátila na odborníkov. „Mám naozaj dôveru v lekárske odporúčania a registrujem skôr tie, že pokiaľ je dieťa zdravé, zaočkovať by sa malo.“ Dodala však, že je to vec na konzultáciu s konkrétnymi lekármi.
Obhajoba mandátu? Predčasná otázka
Prezidentku čakajú vo funkcii ešte tri roky. Stále pre ňu platia rovnaké priority ako pri kandidatúre – oblasť spravodlivosti a reforiem, ktoré v nej majú prebiehať, oblasť klimatickej krízy a oblasť sociálna, osobitne starostlivosť o seniorov.
„Samozrejme, počas pandémie museli ísť mnohé z týchto priorít bokom, pretože pre všetkých z nás zadefinovala agendu práve pandémia,“ podotkla.
Otázku o tom, či bude aj druhý raz kandidovať za prezidentku SR, označila za predčasnú. „Ešte nie som ani v polovici svojho funkčného obdobia,“ uzavrela s tým, že atribútov, na základe ktorých sa bude rozhodovať, bude viacero.
