Na hlavný obsah

Čo sa bude diať, ak sa nebude dariť zostaviť vládu? Prezidentka má viac možností, ako zasiahnuť, tvrdí ústavný právnik

To, aký čas má dať víťaznej strane na jej zostavenie, sa v ústave nepíše.

Čo sa bude diať, ak sa nebude dariť zostaviť vládu? Prezidentka má viac možností, ako zasiahnuť, tvrdí ústavný právnik
Ústavný právnik Marián Giba vysvetlil, čo ústava hovorí o poverení na zostavenie novej vlády. Foto: TASR/Jaroslav Novák, koláž RTVS

Prezidentka SR Zuzana Čaputová deklarovala, že dodrží ústavnú tradíciu a poverí zostavením novej vlády víťaza volieb. Dá mu na to zároveň niekoľko dní. To, aký dlhý čas sa má poverenému predsedovi víťaznej strany vymedziť, Ústava SR presne nešpecifikuje. Neudáva ani iné špecifické lehoty a postupy. Ústavný právnik Marián Giba skonštatoval, že „to nie je recept na čokoládovú tortu“.

Potvrdil, že nejakú lehotu podľa zvyku hlava štátu dáva, avšak nie je to pevne stanovené. Jej rozmedzie sa pohybuje v rozpätí niekoľkých dní, nie týždňov. Tento čas sa udáva, aby daný líder našiel parlamentnú väčšinu a zostavil koalíciu – nemusí však prísť s menným zoznamom ministrov. Hľadanie novej koalície sa môže aj natiahnuť, a v takom prípade môže zasiahnuť aj prezidentka.

„My vždy nejakú vládu máme – nemôže sa stať, že zostaneme bez vlády preto, lebo sa tá nová nedá vytvoriť. Kým sa nevytvorí nová, vládne stará. Keď sa politické strany veľmi dlho nevedia dohodnúť a prezident má pocit, že to pridlho naťahujú, môže na nich tlačiť,“ vysvetlil Giba.

Hlava štátu môže vyvíjať tlak pohrozením menovaním úradníckej vlády, ale môže zasiahnuť aj aktívnejšie. „Môže sa stretávať s lídrami, nejakým spôsobom vstúpiť do rokovaní – to sú opäť procesy, ktoré v Ústave SR nemáme upravované. A je správne, že to nie je upravené, pretože nedá sa vždy všetko odhadovať – niekedy je situácia jednoduchá, inokedy zložitejšia,“ skonštatoval.

Ak je počas ustanovujúcej parlamentnej schôdze vláda v demisii alebo odvolaná, má prezident možnosť menovať novú bez toho, aby s tým súhlasil ktokoľvek v parlamente. Podľa Gibu ide o základný nástroj tlaku na politické strany, keď nevedia prísť k dohode.

Najdlhšie sa v histórii Slovenskej republiky od jej vzniku v roku 1993 formovala historicky prvá vláda – vláda Vladimíra Mečiara v roku 1994. Jej vznik trval 73 dní. Ostatné vlády, ktoré vznikali neskôr, sa formovali v priemere tri týždne.

Čo sa bude diať pri „volebnom pate“?

V predvolebnom období sa často skloňuje možnosť, že môže nastať takzvaný „volebný pat“. Podľa Gibu sa takáto situácia dá chápať všelijako. „Najčistejší pat“ by podľa neho vznikol vtedy, keby sa strany rozdelili na dva tábory po 75 poslancov strán, ktoré vylučujú akúkoľvek vzájomnú komunikáciu. Vtedy by nebolo možné poskladať parlamentnú väčšinu, a teda ani koalíciu.

Ak by nastal pat, kedy by sa strany týždeň po voľbách zdráhali a jedni by vylučovali druhých a tretích, v takom prípade by podľa ústavného právnika mohlo pomôcť, ak by dostali ďalší týždeň navyše. Mohlo by to podľa Gibu smerovať k tomu, že niektoré strany „svoj názor zmenia, prehodnotia, lebo je to aj hra psychológie“.

Čistý pat však neočakáva. Vláda môže totiž vznikať aj niekoľko mesiacov – v Nemecku vzniká v súčasnosti tri mesiace. Vysvetlil, že stará vláda slúži práve na to, aby vládla aj v čase, keď vzniká nová. Dlhšie rokovania by mohli mať podľa ústavného právnika za výsledok stabilnejšie vládnucu vládu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko