Mali veľké sny a ambície, no všetko sa im rúca ako domček z karát. Viac ako štyri desiatky študentov z Latinskej Ameriky prišli na Slovensko za vzdelaním a vidinou lepšieho života. Tvrdia však, že natrafili na človeka, ktorý nesplnil, čo sľuboval. Mnohí sú tak na Slovensku neoprávnene a hrozí im vyhostenie.
„V tejto chvíli mám strach robiť tento rozhovor. Neviem, čo môže Alejandro urobiť ostatným alebo mne, pretože vám poviem všetky informácie. V skutočnosti nechcem, aby sa toto stalo aj ďalším ľuďom alebo deťom,“ uviedla študentka z Kolumbie.
„Pochádzam z Peru, o programe som sa dozvedel online. Na začiatku sa zdá, že ide o seriózny program. Sľubuje vám kariéru, po akej ste túžili na univerzite. Sľubuje vám dobré ovládanie jazyka aj dobrých učiteľov,“ hovorí študent z Peru.
„Znelo to pekne a teda všetko vyzeralo dobre. Víza, mesiace štúdia, univerzita. Európa je snom každého človeka, ktorý chce napredovať a založiť si nový život v novej krajine,“ dodáva ďalšia kolumbijská študentka.
Nekvalifikovaní učitelia
„Moja rodina zobrala túto iniciatívu ako niečo dobré pre môj život, lebo môžem odísť z Kolumbie a študovať v Európe. Získať titul v Európe je oveľa lepšie ako v Latinskej Amerike,“ vysvetľuje študent z Kolumbie.
„Zaplatili sme 3 550 eur. Nie sú to peniaze, ktoré niekto z nás dokáže získať zo dňa na deň. Naši rodičia sa museli zadĺžiť, zobrať si pôžičky, aby sme mohli dosiahnuť naše sny,“ dopĺňa študentka z rovnakej krajiny.
„V mojom prípade som zaplatila za program, ktorý mal hodnotu 3 050 eur, a rovnako za pobyt, čo bolo dokopy 5 550 eur. To je v Kolumbii vysoká suma,“ skonštatovala ďalšia študentka.
Prípadom oklamaných študentov z Latinskej Ameriky sa v relácii Reportéri zaoberala redaktorka RTVS Barbora Šišoláková:
Študenti zaplatili za jazykový program, ktorý ich mal za pol roka naučiť po slovensky, dostať ich na vysoké školy a zaručiť im legálny pobyt na Slovensku za účelom štúdia. Dva mesiace sa učili po slovensky online vo svojej krajine a ďalších šesť mesiacov v jazykovej škole v Bratislave. Päť hodín denne, päťkrát do týždňa, až do augusta.
„Prvé dni bolo vždy všetko pekné a perfektné, no potom sme začali zisťovať nedostatky v zmluve. Napríklad materiály pre naše štúdium, počas ktorého nám dali iba jednu knihu. Nie je to ani originál, iba kópia,“ sťažuje sa študentka.
„Rozdelili nás do troch tried, ja som bol so skupinou ľudí, v ktorej bol učiteľ Jozef. Bol to učiteľ, ale nie jazykov. Učil na marketingovej fakulte, zdá sa mi, tu v Bratislave,“ hovorí peruánsky študent.
Po slovensky sa nenaučili
Študenti tvrdia, že sa po slovensky nenaučili. „Alejandro vždy tvrdil, že sa za šesť mesiacov naučíme po slovensky. Ale, úprimne, vyšla som s B1 a myslím si, že nemám ani A1,“ opisuje študentka.
„Mám B2, ale nemám pocit, že mám naozaj dvojku,“ dodáva ďalší študent.
„B2 je u nás už veľmi vysoká úroveň. Mnohí dospelí študenti, ktorí študujú slovenský jazyk ako odbor v zahraničí na zahraničných univerzitách, neraz nedosiahnu úroveň B2 alebo C1. A aj keď dosiahnu, tak robia chyby,“ priblížila lektorka slovenčiny z Filozofickej fakulty UK Jana Pekarovičová.
„Na to aby dosiahli úroveň B2 potrebujeme 1 200 hodín, čiže aspoň rok a pol. Naše certifikáty nezahŕňajú takúto vetu, že študent ovláda jazyk na úrovni B1 alebo B2, nič také nepíšeme. Len štátna jazyková skúška môže určiť úroveň a nie jazyková škola, ktorá len poskytla nejakú službu“ uviedla konateľka jazykovej školy Alona Kurotová.
Školy znalosť jazyka často nepreverujú
Po skončení kurzu v septembri sa stali certifikáty pre viacerých študentov vstupenkou na vysoké školy. Tie skutočnú znalosť jazyka často nepreverujú. Čo však študenti dovtedy stále nemali, bol prechodný pobyt za účelom štúdia. Zabezpečiť ho mal šéf jazykovej školy, pôvodom Mexičan žijúci na Slovensku, ktorý sem študentov nalákal. Pred kameru ísť nechcel.
“No, iba prechodný pobyt nedostali. Vyučovanie dostali, kurz dostali, boli prijatí na univerzity, iba prechodný pobyt nedostali,“ uviedol v telefonáte Alejandro Garcia Chaparro.
„Študent, ktorý chce študovať na území Slovenska a je z tretej krajiny, musí požiadať o prechodný pobyt na účel štúdia. Samozrejmá vec na to, aby ho mohli získať, je, že musí byť prijatý buď na strednú školu, alebo na vysokú školu,“ vysvetlil riaditeľ cudzineckej polície Branislav Červenka.
„Ešte keď sme boli v Kolumbii, mal s nami videohovory a moji rodičia sa ho pýtali: Naša dcéra je neplnoletá, čo sa týka víz, bude tam nejaký problém, aby ich získala? Nie seňora, nie mamička, nebude žiadny problém, lebo deti získajú víza hneď ako prídu. Hneď začneme vízový proces a na konci apríla budú mať všetci svoje víza,“ opisuje rozhovor medzi svojimi rodičmi a Chaparrom kolumbijská študentka.
“Ja som to plánoval urobiť v septembri, keď ich prijali na univerzity,“ hovorí Chaparro. Na otázku, prečo im tvrdil, ešte keď boli doma, že im víza vybaví hneď v apríli, odpovedal, že preto, lebo niektoré vysoké školy môžu študentov prijať od apríla, ale tento rok niektorých prijali až v júni a júli.
Pandemická výnimka
Šéf jazykovej školy tak rezervoval študentom termíny na cudzineckej polícii, kde sa vybavujú víza, na september. Vtedy už držali v rukách potvrdenia o prijatí na školy. Študenti boli na Slovensku od marca. Za normálnych okolností by si museli vybaviť prechodný pobyt do troch mesiacov. Teraz mali však výnimku.
Na Slovensku totiž stále trval mimoriadny stav, ktorý umožňoval cudzincom vzdelávať sa u nás aj bez prechodného pobytu. Vláda ho však v septembri náhle zrušila, a tak sa museli študenti s prechodným pobytom poponáhľať.
„Od 15. septembra 2023 mali 30 dní na vycestovanie, ešte počas tohto obdobia sa to dalo riešiť,“ vysvetlil Červenka.
“Na cudzineckej polícii som pre všetkých našich študentov robil termíny ešte v septembri. Iba piati študenti žiadali vízum, piati študenti dostali vízum, prechodný pobyt na Slovensku,“ tvrdí Chaparro.
„A zvyšných asi 40 študentov zostalo bez víz,“ dodáva kolumbijská študentka. “Ostatní nedostali, lebo nemali kompletne vybavené papiere alebo nemali peniaze na účte. Nemali 3 500 na účte, ktoré pýta cudzinecká polícia,“ reaguje Chaparro.
„Prileteli sme v marci a vízové papiere vybavovali viac-menej v septembri až v októbri. Preto väčšina nemohla dostať víza,“ tvrdí Andres z Peru.
„Každý z Kolumbijčanov a Peruáncov, ktorí prišli na program, mal dokumenty pripravené, apostilované, notársky overené a preložené,“ tvrdí študentka.
„Mysleli sme si, že nám víza vybaví hneď po prílete. Papiere si od nás vypýtal ešte pred príchodom sem na Slovensko, aby sme vybavili víza. Bola to strata peňazí a strata času, lebo nás potom prinútil, aby sme všetko urobili a zaplatili nanovo, lebo to bolo platné len počas troch mesiacov,“ upozorňuje Andres.
Dlhé vybavovanie dokumentov
Jednou z požiadaviek na udelenie prechodného pobytu bol aj občiansky preukaz a s ním spojený výpis z registra trestov. Väčšina študentov prišla na Slovensko ako neplnoletá, vtedy ich nemuseli mať, a nepočítali s tým, že plynúci čas ich donúti si potrebné doklady vybaviť.
„Ako čas plynul, väčšina z nás dosiahla vek 18 rokov a pretože sme Kolumbijčania, musíme získať občianstvo, ktoré si vybavujeme na kolumbijskej ambasáde vo Viedni. Trvá to od jedného do troch mesiacov, lebo papiere musia ísť do Kolumbie, späť do Viedne a potom musia byť odovzdané nám,“ vysvetľuje jedna zo študentiek.
„Viete čo, ja neviem koľko trvá kolumbijskej ambasáde vydanie dokumentov. Ja som takéto informácie nemal,“ reagoval Chaparro.
„Podľa môjho názoru rátal s paragrafom 131/i, ktorý bol v tom čase ešte platný, ktorý predlžoval pobyt každému legálne prichádzajúcemu cudzincovi na územie SR z dôvodu covidu,“ vyhlásil Červenka.
Bezmocnosť študentov
“Naozaj, bohužiaľ, my sme mali termín, ako som povedal, piati dostali. Majú všetko,“ obhajuje sa Chaparro. „Ostatní, bohužiaľ, nedostali termín. Sám som rezervoval termíny, ale cudzinecká polícia, bohužiaľ, bola celá vybookovaná,“ dodal.
„Cítim sa bezmocná, keď zisťujem, že som bola obeťou tohto muža, ktorý sa veľmi špinavo zahrával so svojím kurzom. Okradli ma, podviedli ma a navyše nemáme naše víza a ani peniaze, aby sme sa vrátili. Toto nebol jeden z našich snov, byť tu na Slovensku alebo v Európskej únii ako nelegálni prisťahovalci. Takto sme to nechceli,“ hovorí študentka z Kolumbie.
„Keby idú cez iný členský štát von, čo predpokladám, že pôjdu, lebo zo Slovenska nelietame všade, ako sa hovorí, tak tým pádom im môže hroziť aj zákaz vstupu. Lebo ak dostanú zákaz vstupu, či už cez letisko Schwechat alebo Maďarsko, tak je to zákaz vstupu do schengenského priestoru, a to je veľký problém,“ upozorňuje Červenka.
Študent skončil vo väzbe
Problémy za hranicami stihli pocítiť už viacerí študenti, ktorí Slovensko medzičasom opustili. Buď navždy, alebo za účelom výletu. Keďže neboli nahlásení na cudzineckej polícii, mnohé krajiny o našej výnimke pre nich počas mimoriadneho stavu nevedeli. Na prázdniny za sestrou chcel odísť aj Vitys, namiesto toho skončil vo väzbe.
“Keď bol môj syn na letisku v Estónsku, dvaja policajti ho oslovili so žiadosťou o povolenie na pobyt a doklady. Môj syn bol čoraz zmätenejší, keď mu polícia oznámila, že dokumenty, ktoré predložil, nemajú žiadnu váhu ani platnosť a že je pre neho nereálne byť v tejto krajine,“ vysvetľuje matka zadržaného študenta.
„Môjho syna na jeden deň v Estónsku zadržali. Musel prejsť mučivým vyšetrovaním, kde sa s ním zaobchádzalo ako so zločincom. Samozrejme, nevedel, že v EÚ je nelegálne. Preverovali ho z každej strany až do takej miery, že ho vyzliekli, vzali mu mobil, tablet a zadržali ho, kým sa estónska polícia nerozhodla donútiť ho kúpiť si letenku do Turecka, aby opustil krajinu,“ pokračuje.
“Pán Alejandro povedal môjmu synovi, aby sa vrátil do slovenskej školy a pokračoval v štúdiu,“ dodáva. Z Turecka cestoval Vytis späť na Slovensko, no problém nastal aj tu, keď v septembri žiadal o prechodný pobyt.
“Syna zadržali, lebo videli správu z Estónska. Potom ho previezli do centra pre migrantov, kde aj ostal. Bola to nočná mora, ktorá trvala 23 dní, počas ktorých utrpel morálnu, psychickú a dokonca aj fyzickú ujmu,“ opisuje jeho matka.
Zákaz vstupu do EÚ
Vitys má v súčasnosti zákaz vstupu do Európskej únie na päť rokov. A nie je jediný, ktorý mal so zákonom problém.
„Spolužiačka, ktorá sa rozhodla vrátiť do Kolumbie, išla z Viedne cez Nemecko, a v Nemecku ju chytili policajti za to, že tu bola protizákonne. Takisto mám kamaráta, ktorý si žiadal o pobyt v Nitre. Keď mu polícia otvorila pas, povedali mu, že je tu už nelegálne a jediné riešenie, ktoré ti môžeme dať, je deportovať ťa,“ opisuje peruánsky študent.
„Nechcem zanechať moju budúcnosť, chcel som tu vyštudovať môj odbor, teda letecké inžinierstvo. Ak by som sa vrátil do Kolumbie, nemohol by som v štúdiu pokračovať, lebo je to veľmi drahé a moji rodičia dali všetky peniaze, aby ma poslali do tejto krajiny,“ vysvetlil študent z Kolumbie.
„Zohľadníme situáciu, ktorá sa stala, a teda v tomto prípade budeme ukladať lehotu na vycestovanie bez zákazu vstupu,“ avizuje Červenka.
„V súčasnosti jediné riešenie pre študentov je to, že dostanú rozhodnutia o administratívnom vyhostení z dôvodu neoprávneného pobytu na území SR. Následne si môžu svoj pobyt zrealizovať cez ktorúkoľvek tretiu krajinu, kde má Kolumbia bezvízový styk, najbližšou takouto krajinou je Srbsko,“ priblížil.
„To znamená – vycestujú do Srbska, na ambasáde v Srbsku si môžu požiadať o národné víza. Akonáhle tieto víza dostanú, môžu ihneď pricestovať na Slovensko, požiadať si o pobyt a môžu ďalej fungovať,“ dodal Červenka.
Problémy mali už predtým
Jazyková škola, celým názvom Stredoeurópsky inštitút vyššieho vzdelávania, funguje ako občianske združenie od roku 2014. Odvtedy organizovala pre cudzincov iba letné školy. Od pandémie ich však začala lákať aj na dlhšie pobyty, a problém s ňou mali aj študenti z predchádzajúcich rokov.
„Cudzinecká polícia sa stretla s týmto inštitútom v roku 2021, kedy sme preverovali žiadosti o udelenie národných víz. Vtedy sme tieto žiadosti zamietali z dôvodu, že sa nám potvrdilo, že ide o niečo, čo nie je v súlade so zákonom. Tvrdili, že idú študovať na školu, ktorá nebola školou,“ uviedol Červenka.
„The College of Central Europe nie je zaradená v sieti škôl a školských zariadení. Uvedený inštitút požiadal o zaradenie jazykovej školy do siete, avšak neboli splnené všetky podmienky zaradenia. Uvedená škola teda neposkytuje vzdelávanie podľa školského zákona. A štúdium sa neriadi príslušným štátnym vzdelávacím programom, a teda nemôže vydávať doklady o absolvovaní vzdelávania v zmysle školského zákona,“ informovala hovorkyňa ministerstva školstva Dagmar Al-Khaldi Mičeková.
“Zároveň sme posunuli informáciu aj na orgány činné v trestnom konaní v súvislosti s podozrením z trestnej činnosti,“ dodal Červenka.
„Môžeme potvrdiť, že sa prípadom zaoberáme avšak v súčasnosti nie je možné poskytnúť žiadne bližšie informácie,“ vyhlásila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
Nová spoločnosť
Mexický podnikateľ si pred vyše rokom založil novú spoločnosť STARTERS. Tentoraz už eseročku, s ktorou majú študenti aj podpísané zmluvy. Vzdelávací kurz im však naďalej poskytuje občianske združenie – Stredoeurópsky inštitút vyššieho vzdelávania – ktorý má okrem podnikateľa na starosti aj jeho exmanželka.
„On už tam nepracuje. Vyhodila som ho, takže s tým nič nemám spoločné, takže hľadajte jeho,“ reagovala bývalá partnerka Alejandra Garcia Chaparra. Inštitút patrí teraz jej, Chaparro si otvoril novú eseročku, potvrdila.
„Zatiaľ nebudem mať taký kurz. Budem mať krátky kurz – mesiac, deväť týždňov maximálne a nič. Taký dlhý kurz už ani nechcem mať. Už nemám nervy na takýchto študentov,“ priznáva Chaparro.
„Jediné, čo chcem, je spravodlivosť, že tento muž ukáže svoju tvár a chcem, aby za to zaplatil, pretože okradol mnohých ľudí,“ vyhlásila študentka z Kolumbie.
„Zrejme to nie je v poriadku a musí sa to vyšetriť. Pretože ak prejdú takéto veci, tak potom je to istý model aj pre iných,“ uzatvára lektorka slovenčiny z Filozofickej fakulty UK Jana Pekarovičová.
„Je to varovný prst, aby nám sem nechodili oklamaní študenti. Keď sa budú mať dobre a mať školu, ktorá spĺňa všetky podmienky a naučia sa po slovensky, tak do budúcna Slovensko získa odborníkov, ktorých potrebuje,“ hovorí konateľka jazykovej školy Kurotová.
