Hlavným cieľom štvrtkového (1. 2.) mimoriadneho zasadnutia Európskej rady (samit EÚ) v Bruseli je dosiahnuť kompromis členských krajín eurobloku na revízii dlhodobého rozpočtu EÚ a zaistiť balík finančnej pomoci pre Ukrajinu na nadchádzajúce štyri roky.
Šéfovia vlád a štátov sa pokúsia vyriešiť situáciu, ktorú na decembrovom samite EÚ zablokoval maďarský premiér Viktor Orbán.
Odblokovaním patovej situácie môže byť návrh, podľa ktorého sa lídri členských štátov dohodnú na každoročnom mimoriadnom rokovaní. Cieľom je zhodnotiť, ako ukrajinská strana čerpá balík finančnej pomoci vo výške 50 miliárd eur. O tom, že podobný návrh je v predpripravených záveroch samitu, informovala agentúra Reuters.
Suma, ktorú ešte vlani v lete navrhla Európska komisia, má Kyjevu aj počas vojny s Ruskom – do konca roku 2027 – zaistiť normálne fungovanie štátu s vyplácaním dôchodkov a miezd pre učiteľov, úradníkov či lekárov.
Maďarsko navrhlo, aby v uvedenom období EÚ každý rok schvaľovala časti finančného balíka určeného pre Ukrajincov. Podľa Reuters však mnohí lídri členských krajín odmietajú Orbánov kompromisný návrh.
Trvajú na jednorazovom a konečnom schválení celého balíka pomoci pre Ukrajinu na najbližšie štyri roky. Súhlasia pritom so špeciálnym samitom raz za rok o tom, na čo sa tieto peniaze míňajú. Avšak bez nového hlasovania a schvaľovania.
Finančná aj vojenská pomoc
Ak Orbán na samite opäť použije právo veta a znemožní jednomyseľné odobrenie finančnej pomoci EÚ Ukrajine, Európska komisia predostrie záložný plán. Takzvaný „plán B“, bez účasti Maďarska, s 26 krajinami Únie, by podľa nemenovaných diplomatov z prostredia EÚ bol uskutočniteľný, avšak zložitejší z politického hľadiska.
Okrem finančnej pomoci pre Kyjev sa šéfovia vlád a štátov budú venovať aj vojenskej pomoci Ukrajine cez navýšenie fondov pre Európsky mierový nástroj (EPF). Členské štáty cez neho prispievajú na nákup zbraní určených pre Ukrajinu.
Podľa týždenníka Politico ide o dodatočných päť miliárd eur pre EDF. Otázne je tiež, aká zhoda bude na výške ostatných položiek, ktoré sú súčasťou revízie viacročného finančného rámca v polovici jeho čerpania.
Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré odmietajú, aby rozpočtové úpravy išli na úkor pomoci regiónom cez politiku súdržnosti, alebo aby ohrozili záujmy poľnohospodárov.
