Prezidentka Zuzana Čaputová sa počas svojho funkčného obdobia obrátila na Ústavný súd (ÚS) už 14-krát. Vo väčšine prípadov, v ktorých už padol aj verdikt, bola hlava štátu úspešná.
Uzatvorených bolo už deväť prezidentkiných prípadov. V piatich konaniach uspela, tri pozastavili, lebo došlo medzičasom k zmene zákona. Súd jej nedal za pravdu len raz. Zvyšných päť prípadov ešte čaká na definitívny verdikt. V tomto týždni sa k nim do štatistík pripíše aj novela Trestného zákona. Zatiaľ nie je jasné, s akým výsledkom.
Úspešné napadnutia
Už pol roka po inaugurácii v roku 2019 využila Zuzana Čaputová možnosť obrátiť sa na ÚS v prípade volebného zákona. Vtedajšia koalícia v ňom predĺžila moratórium na prieskumy zo 14 na 50 dní pred konaním volieb.
Predseda Smeru-SD Robert Fico v tom čase vyhlásil, že ak prezidentka napadne zákon na ÚS, bude to nepochopenie politickej reality. Senát však dal palácu za pravdu. Najskôr pozastavil účinnosť zákona a napokon konštatoval, že novela je protiústavná.
Podobný verdikt padol ešte niekoľkokrát, a to napríklad pri zákone o verejných vodovodoch, podľa ktorého mali ich vlastníci zabezpečovať opravy vodovodných prípojok aj znášať ich náklady napriek tomu, že im nepatria.
Súd vyhlásil za protiústavné aj niektoré časti rodinného balíčka, ktorý v roku 2022 pretlačil v parlamente vtedajší minister financií Igor Matovič v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o jeden z mála verdiktov, pri ktorých sa súd vyjadril aj k legislatívnemu procesu a označil jeho využitie za protiústavné.
Skrátené konanie namietala Čaputová aj v prípade zákona o 13. dôchodkoch, ktorý prijala ešte vláda Petra Pellegriniho len štyri dni pred voľbami v roku 2020. Prípad však súd zastavil, lebo legislatíva sa medzičasom zmenila.
Spôsob parlamentnej práce namietala hlava štátu aj pri schvaľovaní zákona o Správnom súdnom poriadku v roku 2023. Poslanci vtedy prijali 36 pozmeňujúcich návrhov, ktorými zmenili celú podstatu novely. Verdikt v tomto prípade zatiaľ nepadol.
Prezidentke dal súd za pravdu aj v prípade referenda o predčasných voľbách, ktoré chcela opozícia na čele so Smerom-SD vyvolať ešte v rokoch 2021 a 2022. Senát konštatoval, že formulácia otázok nie je v súlade s Ústavou.
Hlava štátu naopak neuspela pri podaní, ktoré sa týkalo paragrafu 363 Trestného poriadku. Ten dáva generálnemu prokurátorovi možnosť zastaviť rozbehnuté konania, ak zistí porušenie zákona. Súd vyhodnotil, že uplatňovanie tejto právomoci je v súlade s ústavou.
Pozastavená účinnosť
Čaputová viackrát uspela aj so žiadosťou o pozastavenie účinnosti schváleného zákona. Súd jej vyhovel pri spomínanom volebnom zákone aj legislatíve týkajúcej sa vodovodov.
Účinnosť zastavil aj v prípade napadnutej novely o ochrane verejného zdravia. Prezidentka vtedy namietala, že môže byť ohrozené právo na náhradu škody a ušlého zisku pri pandemických opatreniach.
Pozastaviť chcela aj Matovičov rodinný balíček. Súd však vydal definitívny verdikt skôr, ako zákon vstúpil do účinnosti.
Podobný návrh však odmietol pri vládnej novele kompetenčného zákona, ktorú schválil parlament koncom minulého roka. Prezidentka kritizovala nový spôsob vymenovania a odvolávania šéfov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Keďže novela nadobudla účinnosť, riaditelia oboch inštitúcií mohli byť vymenení. Ústavný súd však prijal túto novelu na ďalšie konanie, a tak o súlade s ústavou bude ešte rozhodovať.
