Ruský prezident Vladimir Putin naschvál zvyšuje ceny plynu. Preto musí Európska únia nájsť čo najrýchlejšie iných dodávateľov a obmedziť nákup ruského plynu, ako sa dá. V rozhovore pre web spravy.rtvs.sk to povedal energetický a bezpečnostný analytik Karel Hirman.
Ruskú požiadavku na platby energií v rubľoch označil za zámienku na to, aby Rusi mohli Únii hroziť vypnutím dodávok plynu. Hovorí, že táto požiadavka je nezrealizovateľná.
Pre Európu však existujú viaceré alternatívy a reálny je podľa neho aj cieľ EÚ zbaviť sa závislosti od ruského plynu do roku 2027.
Na pripomenutie našim čitateľom – aká vysoká je energetická závislosť Slovenska a celej Európskej únie od ruského plynu v percentách?
„Bežne sa udáva údaj, že spotrebu plynu v SR kryje obchodne ruský plyn zhruba 85 % a v prípade celej EÚ sa to posledné roky pohybuje okolo 40 %.“
Má Európa v dostatočnej miere vybudované alternatívne trasy na dodávky plynu z iných krajín, ktoré ním disponujú?
„EÚ bola celkovo dlhodobo dobre diverzifikovaná a podiel žiadneho dodávateľa nepresahoval 30 %. Podiel plynu z Ruska sa začal výrazne zvyšovať až posledné roky, a to v dôsledku viacerých faktorov.
Rozhodujúcimi boli znižovanie ťažby na území EÚ (hlavne Holandsko) a náhrada tohto plynu dovozom (hlavne z Ruska). Druhou príčinou bol odklon v elektroenergetike od uhlia, ale v mnohých krajinách aj od jadrových zdrojov (Nemecko). To zvýšilo závislosť od plynu pri výrobe elektriny, a tým aj dovozov z Ruska.“
V akom stave je aktuálne sprevádzkovanie plynovodu sever-juh?
„Prepojenie sever-juh vzniklo ako odpoveď na plynovú krízu z januára 2009, kedy Putin vypol dodávky plynu do EÚ cez Ukrajinu. Týka sa nášho regiónu medzi Baltickým, Čiernym a Adriatickým morom. Prepojenia sa už prevažne realizujú, najslabšie ostáva prepojenie na Poľsko a Pobaltie.
V tomto prípade by malo situáciu výrazne zlepšiť plynovodné prepojenie SK/PL na východnom Slovensku. Poliaci ho už dokončili minulý rok, na našej strane je omeškanie a posledné plány hovoria o jeho dokončení koncom júna. V plnej prevádzke by mal byť niekedy od septembra. Je to veľmi dôležité, lebo to sprístupní terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Poľsku a v Litve.“
Dokázali by výpadky ruského plynu nahradiť dodávky napríklad z Nórska, Alžírska či krajín Arabského polostrova? Taliani avizovali, že práve z Alžírska by dokázali vykryť výpadky.
„Taliani dokonca avizovali, že sú pripravení úplne zastaviť nákup ruského plynu (cca 30 miliárd eur za m3/rok) do troch rokov. Už koncom budúceho roka by to malo byť o 20 mld. kubíkov menej. Tu treba rozlišovať medzi možnosťami navýšenia dodávok cez potrubia (Nórsko, Alžírsko, Azerbajdžan) a tankermi s LNG.
Opatrenia pri potrubnom plyne prirodzene limitujú kapacity potrubí, ktoré sa nedajú veľmi operatívne masívne zvýšiť. Ale sú tu reálne možnosti zvýšenia v krátkodobom horizonte zo severnej Afriky a čiastočne Nórska a strednodobom z Azerbajdžanu.
V prípade LNG treba dobudovať nové terminály na jeho príjem – do konca budúceho roka by mohli byť v prevádzke nové v Taliansku a ďalších krajinách. V horizonte troch rokov aj v Nemecku a rozšírené už existujúce, vrátane terminálu v Poľsku.“
Je teda reálny avizovaný cieľ EÚ na rok 2027 týkajúci sa možného konca ruského plynu? Dokázali by dovtedy dobudovať alternatívne dodávacie siete?
„Áno, je reálny. Nielen vyššie popísanými spôsobmi, ale aj tým, že sa investuje do úspor (energetickej efektívnosti) či zámene plynu za iné energetické zdroje (obnoviteľné zdroje, elektrina, vodík, biometán).“
Koľko by podľa vás približne stál prechod k alternatívnym dodávateľom? Myslím tým EÚ ako celok, ale aj priemernú domácnosť.
„Najdrahšia energia je tá, ktorú nemáte vtedy, keď ju potrebujete. Putin nám vypol plyn v januári 2009. Od leta 2021 nám zámerne škrtí dodávky, pričom od Vianoc až do začiatku marca (počas kritického zimného obdobia) úplne zastavil dodávky cez jeden z kľúčových plynovodov Jamal-Európa (ten sa zase zastavil teraz koncom marca). Prvé dva mesiace tohto roka veľmi obmedzil dodávky cez ukrajinsko-slovenský tranzitný koridor.
To všetko spôsobilo a spôsobuje, že odberatelia a trh sú veľmi nervózni. Ceny plynu máme v Európe výrazne vyššie, než by bolo, keby išli dodávky z Ruska plynulo a v objemoch ako po minulé roky. Preto je prechod na iných dodávateľov zásadný, ak chceme ďalej používať plyn.
Ukážkou bol koniec minulého roka. Pred Vianocami sa zastavil plynovod Jamal-Európa a ceny prudko rekordne narástli na úroveň, ktorú sme potom videli po útoku Rusov na Ukrajinu.
Keď prišla po Vianociach správa, že do EÚ smeruje flotila tankerov s LNG, ceny na spotových trhoch okamžite spadli o viac ako polovicu na úroveň cca 80 až 90 eur/MWh, na ktorej sa držali až do útoku Putina na Ukrajinu.
Potom postupne klesli v marci až pod úroveň 100 eur/MWh, aby sa zase posledné marcové dni zvýšili na základe Putinovej požiadavky, aby sme v EÚ platili za ruský plyn rubľami. Putin nám naschvál zvyšuje ceny, a preto musíme nájsť čo najrýchlejšie iných dodávateľov a obmedziť nákup ruského plynu, ako sa dá.“
USA ohlásili, že chcú najbližšie roky dodávať 50 miliárd m3 LNG. Na aký dlhý čas by to stačilo ako náhrada a vykryla by potreby všetkých členov EÚ?
„Únia dovezie z Ruska ročne zhruba 150 až 170 miliárd m3 plynu. Takže objem avizovaný USA by pokryl zhruba jednu tretinu ruských dodávok.“
Je reálna požiadavka Rusov na to, aby spotrebitelia platili za plyn v rubľoch? Čo tým podľa vás sledujú?
„Je to nereálna požiadavka už len preto, že rubeľ je nekonvertibilná valuta s umelým kurzom, ktorý si Putin ovplyvňuje, ako chce. Ruble na euro či dolár od útoku na UA nevymeníte ani v samotnom Rusku – banky a zmenárne ho nechcú vymeniť za euro alebo dolár.
Navyše, v platných zmluvách sa jasne uvádza, že sa platí eurom alebo dolármi. Ja si myslím, podobne ako mnohí v EÚ, že je to pre Putina zámienka, aby nám úplne vypol plyn.
Veď Rusko nás označilo oficiálne za nepriateľov a, keďže Putin nie je ekonóm ani politik, ale riadi sa logikou KGB-áka, tak prirodzeným krokom na elimináciu nepriateľa je jeho ekonomické vykrvácanie a destabilizácia. Toto je Putinovým cieľom, ktorý nám, mimochodom, už aj povedal.“
Ruská ekonomika však do veľkej miery závisí práve od obchodovania s plynom. Aké vysoké by boli ich finančné straty?
„Až vyše 70% celkových príjmov Gazpromu z exportu plynu pochádza od nás – zákazníkov z EÚ. Plus ak prirátame Turecko, štáty Balkánu a niekoľko ďalších mimo EÚ, tak to bude určite niekde až na úrovni 90%. Navyše, plynovody z hlavných gigantických ložísk v západnej Sibíri a polostrova Jamal smerujú výhradne do Európy, takže ten plyn sa nedá inde predať (napríklad do Číny).
Takže finančné straty by boli pre Rusko a Gazprom fatálne, ale to Putina nezaujíma. On potrebuje dosiahnuť svoj cieľ a myslí si, že ak nám zastaví plyn, EÚ sa zľakne, jednotný postoj a podpora Ukrajiny sa vytratia a on si bude diktovať svoje podmienky. A potom nám plyn zase pustí.
Ale Putin nemá priestor na dlhodobé vydieranie. Nielen pre peniaze, ale aj pre technicko-prevádzkové a geologické podmienky na spomínaných ložiskách. Ak by nám držal zavreté kohútiky niekoľko týždňov alebo mesiacov, tak by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu týchto ložísk.“
Ako dlho by Slovensko vydržalo v rámci zásob v prípade, že by došlo k „zatiahnutiu kohútikov“?
„Ak by Putin teraz vypol plyn, nastúpi krízový scenár a opatrenia, ktoré však uvedú plošne v celej EÚ. Výhodou je, že sme na konci vykurovacej sezóny a aj očakávané ochladenie niekoľko dní prečkáme bez problémov. Zásadný problém je v tom, že máme, prirodzene, na jar dosť vyprázdnené zásobníky plynu a tie potrebujeme naplniť do ďalšej zimy.
Preto musíme tlak Putina ustáť a donútiť ho, aby nám dodávky v horizonte niekoľkých týždňov obnovil podľa podmienok kontraktov a nie podľa svojich politických a vojenských cieľov. A urýchliť všetky dostupné kroky na čo najrýchlejšie obmedzenie nákupu plynu z Ruska.“
