Čínsky prezident Si Ťin-pching osobne varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred použitím jadrových zbraní na Ukrajine. Napísal to v stredu (5. 7.) britský denník Financial Times (FT), ktorý sa odvoláva na západných a čínskych predstaviteľov.
Podľa nich to naznačuje, že Peking má obavy z ruskej agresie vo východoeurópskej krajine, hoci Moskve ponúka tichú podporu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Reuters povedal, že správu FT nemôže potvrdiť.
Čínsky prezident varovania Putinovi podľa zdrojov predniesol počas svojej štátnej návštevy Ruska tento rok v marci. Odvtedy si čínski predstavitelia v súkromí pripisujú zásluhy za to, že presvedčili ruského prezidenta, aby ustúpil od svojich skrytých hrozieb použitia atómovej zbrane proti Ukrajine, píše FT.
Odradenie Putina od použitia takejto zbrane je dôležitou súčasťou snáh Pekingu o nápravu vzťahov s Európou, povedal vysokopostavený poradca čínskej vlády. Ruská invázia na Ukrajinu totiž postavila Moskvu aj jej spojencov Peking do sporu s veľkou časťou európskeho kontinentu.
Čína sa vo svojich verejných vyhláseniach sústavne stavia proti použitiu jadrových zbraní na Ukrajine. Mnoho kyjevských spojencov však pochybovalo o skutočnom odhodlaní Pekingu odradiť Moskvu od ich použitia vzhľadom na spojenectvo medzi Moskvou a Pekingom.
Varovanie čínskeho prezidenta im však dodalo nádej, že sa Peking drží svojej verejnej rétoriky aj za zatvorenými dverami. A potenciálne hrozí dôsledkami pre čínsko-ruské vzťahy, ktoré by boli dostatočné na to, aby Putinovi zabránili v použití jadrovej zbrane, píše FT.
Čínsko-ruské vzťahy
Čínske ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár zatiaľ nereagovalo. Jeden z bývalých vládnych úradníkov však potvrdil, že čínsky prezident Putinovi osobne povedal, aby sa neuchyľoval k použitiu jadrových zbraní. Poznamenal, že postoj Číny proti ich použitiu zahrnul do „mierového plánu“.
Peking zverejnil svoje návrhy na „urovnanie ukrajinskej krízy“ vo februári – na prvé výročie vpádu ruských vojsk do susednej krajiny. Peskov v stredu novinárov odkázal na vyhlásenia oboch krajín po návšteve čínskeho prezidenta. Dodal, že „všetko ostatné je fikcia“.
Ak by Rusko použilo na Ukrajine jadrové zbrane, pre Čínu by to znamenalo samé negatíva, uviedol jeden z nemenovaných západných činiteľov. Ruská vojenská agresia v susednej krajine je do veľkej miery závislá od podpory Číny, ktorá Moskve pomohla prekonať ekonomické sankcie, ktoré krajinu vylúčili z dôležitých globálnych trhov a dodávateľských reťazcov.
Vlani dosiahol bilaterálny obchod Číny s Ruskom rekordných 190 miliárd dolárov (cca 174 mld. eur). Pretože Peking zvýšil nákupy ruských energetických surovín a umožnil Rusku dovoz kľúčových technológií vrátane mikročipov.
Varovanie čínskeho prezidenta podľa FT naznačuje, že Peking má z vojny obavy. Hoci Putin vlani v októbri ubezpečoval, že taktický jadrový úder by nemal „politický ani vojenský zmysel“. Toto vyhlásenie prišlo uprostred zvýšených obáv na Západe, že by Rusko mohlo použiť taktické jadrové zbrane v reakcii na ponižujúce neúspechy na Ukrajine.
Použitie jadrových zbraní
Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Francúzsko Kremľu oznámili, že ak Rusko použije taktické jadrové zbrane, zasiahnu proti jeho silám konvenčnými zbraňami, píše britský denník. Šéf Kremľa neskôr upustil od svojej rétoriky a niekoľko mesiacov sa o taktických jadrových zbraniach verejne nezmieňoval.
Denník Financial Times potom s odvolaním sa na ľudí blízkych Kremľu napísal, že Putin sa nezávisle rozhodol, že použitie taktických jadrových zbraní by Rusku na Ukrajine neprinieslo výhodu.
Kyjev medzitým varoval, že by Rusko mohlo namiesto toho spôsobiť haváriu v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorú ruské jednotky okupujú od vlaňajšieho marca. Napätie okolo tohto zariadenia, ktoré je najväčším svojho druhu v Európe, sa v poslednom čase vyostrilo.
Moskva tvrdenia Ukrajiny, že sa tam pripravuje na útok, odmieta ako lož. A naopak obviňuje Kyjev, že tam chystá útok.
