Gruzínsko by sa po vzbure ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov, malo pripraviť na všetko. Vyhlásila to gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová. Hlava štátu navrhuje sprísnenie hraničných kontrol pre Rusov či zavedenie víz pre držiteľov ruských pasov.
Deje sa tak v čase, keď Ukrajina prijala sankcie proti aerolíniám Georgian Airways za to, že obnovili letecké spojenie s Ruskom. K obnoveniu letov medzi Tbilisi a Moskvou došlo v máji. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy zrušil zákaz priamych letov do Gruzínska, ktorý platil od roku 2019.
Rozhodnutie kritizovala Európska únia aj gruzínska prezidentka Zurabišviliová. Tá najnovšie upozornila na dôsledky, ktoré pre svet môže mať vzbura vagnerovcov. „Minimum, ktoré musíme urobiť, je zhromaždiť všetky informácie a porovnať ich s tými od našich partnerov. Musíme byť pripravení na všetko. Na všetko, čo nás môže ovplyvniť,“ povedala.
Téme rusko-gruzínskych vzťahov sa v spravodajstve RTVS venovala redaktorka Petra Vrablicová:
Téma gruzínsko-ruských vzťahov dlhodobo rozdeľuje spoločnosť. Mnohí o nej nechcú hovoriť. „Gruzínsko-ruská história je veľká téma. Súčasná situácia ovplyvňuje spoločnosť a v mnohých vzbudzuje hnev. Naša vláda nerobí nič pre ľudí. Čo robí, robí pre svoje záujmy,“ uviedla obyvateľka Tbilisi.
Závislosť od Ruska
Podľa medzinárodnej organizácie Transparency International získalo Gruzínsko vlani z ruských zdrojov viac ako 3,5 miliardy dolárov (3,2 mld. eur), čo je trikrát viac ako v roku 2021 a dvakrát viac ako pred začiatkom pandémie.
„Niektoré štáty zarábajú na vojne. Gruzínsku sa darí zarábať na mieri, respektíve na akejsi svojej politickej neangažovanosti v konflikte na Ukrajine. A to napriek tomu, že záujmy Gruzínska a Ukrajiny sa v bezpečnostnej rovine rozhodne prekrývajú,“ myslí si analytik Tomáš Baranec.
V hre je podľa odborníka aj geografická blízkosť krajín, história či investície do hraničnej infraštruktúry. Transparency International varuje, že hospodárska závislosť od Ruska predstavuje hrozbu, keďže Moskva využíva hospodárske vzťahy, aby vytvorila politický tlak na nezávislé štáty.
„Kroky, ktoré vnímame ako vyslovene proruské, celkom sa to vláde darí reinterpretovať ako snahu o rozumnú politiku, neprovokovanie Ruska, nezaťahovanie sa do konfliktu,“ dodal Baranec.
Do akej miery bude taktika efektívna, je podľa analytika otázne. Situáciu môže ovplyvniť rozhodnutie Európskej únie udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny.
