Na hlavný obsah

Odovzdával západné technológie ruskej armáde, no jeho konanie nie je špionážou, rozhodol súd v Štokholme

Rusko-švédskeho občana Sergeja Skvorcova zbavil obvinenia.

Odovzdával západné technológie ruskej armáde, no jeho konanie nie je špionážou, rozhodol súd v Štokholme
Policajná páska ohraničuje priestor pred domom, kde švédska bezpečnostná služba údajne zatkla dve osoby podozrivé zo špionáže. Foto: TASR/AP

Súd v Štokholme vo štvrtok (26. 10.) zbavil rusko-švédskeho občana Sergeja Skvorcova obvinenia z odovzdávania západných technológií ruskej armáde. Dospel k záveru, že hoci takýto materiál vyvážal, jeho konanie nie je špionážou. Informovala o tom agentúra AFP.

Prokuratúra žiadala pre 60-ročného Skvorcova s dvojakým občianstvom, ktorý žil vo Švédsku od 90. rokov a riadil tam spoločnosti na dovoz a vývoz komodít, päť rokov väzenia.

Skvorcov bol obvinený z vykonávania „protizákonnej špionážnej činnosti“ proti Švédsku a Spojeným štátom celé desaťročie, až do svojho zatknutia v novembri 2022. Podľa prokuratúry bol Skvorcov „ obstarávateľom“ pre rozvetvenú ruskú organizáciu, ktorá získavala pre Moskvu technológie zakázané sankciami.

Podľa expertov citovaných švédskymi médiami išlo prevažne o elektronické zariadenia, ktoré možno využiť vo výskume a vývoji jadrových zbraní. „Je to obstarávateľ pracujúci pre ruský vojenský komplex a jeho tajnú službu GRU,“ povedal koncom septembra prokurátor Henrik Olin na štokholmskom okresnom súde vo svojej záverečnej reči.

„Rusko potrebuje elektronické technológie. Existuje ruský systém obstarávania a tento systém riadia spravodajské služby. Skvorcov a jeho dve spoločnosti sú súčasťou tohto systému,“ uviedol Olin. Podľa Olina boli Skvorcovove činy „vážnou hrozbou“ pre bezpečnosť USA a Švédska. Napriek tomu však podľa súdu nešlo o špionáž.

Otázky národnej bezpečnosti za zatvorenými dverami

Sudca Jakob Hedenmo povedal, že prokuratúra nedokázala, že zámerom činnosti obžalovaného bolo „zhromažďovať citlivé informácie, týkajúce sa Švédska a USA, za účelom špionáže“.

Väčšina súdneho procesu sa konala za zatvorenými dverami, keďže sa týkal otázok národnej bezpečnosti. Skvorcovova právnička Ulrika Borgová počas procesu argumentovala, že jej klient bol legálny podnikateľ, ktorý vo Švédsku požiadal o riadne povolenia na export.

Olin však tvrdil, že tieto povolenia mali len vyvolať zdanie zákonnosti a že Skvorcov používal falošné mená obchodných partnerov, vynechával informácie o výrobkoch, ktoré vyvážal, a poskytoval nepravdivé informácie o ich koncových užívateľoch. Prokurátor tiež povedal, že elektronické prístroje pochádzali predovšetkým z USA.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet