Pod Tatrami lietajú teplovzdušné balóny. Piloti zo siedmich krajín tam majú balónovú fiestu. Ukazujú klasické aj kuriózne tvary týchto teplovzdušných plavidiel.
Balónové lietanie má isté pravidlá. Ideálne podmienky majú piloti najmä v zime, keď je stabilné počasie. Na jeseň nikdy neviete, ako sa zvrtne.
„Lietanie pod Tatrami je krásne, keď máme pekné počasie,“ uviedol pilot balóna Roman Srebinčík z Rakúska. Problémom je silný vietor a dážď. Keď prší a nemusí ani priamo liať, lietanie v balóne je riziko.
„Voda na povrchu balóna je nebezpečná. Lebo jeho povrch je horúci a dole stekajú vriace kvapky, ktoré by mohli popáliť ľudí v koši. A poškodzujú aj samotný balón,“ vysvetlil pilot Peter Eerland z Holandska.
Balónovej fieste sa v spravodajstve RTVS venovala redaktorka Ivana Ratkovská:
Po približne dvojhodinovom čakaní mraky predsa len ustúpili a vo chvíli sa rozbaľovalo, presúvalo, nafukovalo, nakladalo a testovali sa horáky pred vzletom.
„Balón je živel spojený s živlom. Počasie, vietor a príroda si s nami aj tak urobia, čo chcú. Nikdy neviete, kde poletíte a kde pristanete. Je to vždy ako keby ste leteli prvýkrát,“ priblížil pilot z Česka Josef Doležel.
Z vtáčej perspektívy
Pohľad na krajinu z vtáčej perspektívy z koša balóna patrí medzi tradície v talianskych Dolomitoch, vo Švajčiarsku, Rakúsku v Rumunsku či Litve. Tatry sa takto zaradili na svetovú mapu balónových fiest.
„Vo Veľkej Lomnici je 13 balónov, sú zo siedmich krajín – Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Holandsko, Rakúsko,“ uviedla organizátorka Balónovej fiesty Tatry Zuzana Korchňáková.
Je to už 240 rokov, čo bratia Montgolfierovci predviedli verejnosti prvý teplovzdušný balón bez posádky. Urobili to vo Francúzsku v roku 1783. Odvtedy slúžili balóny na prepravu ľudí, ale aj posielanie správ vo vojne. Dnes je lietanie balónom takmer výlučne hobby.
