Podpora Ukrajiny a pokračujúca vojenská adaptácia NATO na súčasné hrozby, vo svetle práve ruskej agresie. Takéto boli pôvodne plánované témy dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO, ktoré sa v stredu (11. 10.) začalo v Bruseli.
Sobotňajším (7. 10.) prekvapivým útokom ozbrojencov z Hamasu na izraelské územie sa ale všetko zmenilo. Na rokovaní pribudla téma ďalšej, v poslednej dobe nie toľko spomínanej, situácie na Blízkom východe.
Ako poznamenal rešpektovaný web Politico, aj podľa niektorých diplomatov v Bruseli panujú obavy, či útok Hamasu nepovedie k odklonu americkej podpory Kyjeva. Obavy, či sa Západ dokáže sústrediť na dva konflikty naraz, majú tiež sami Ukrajinci. Pravdepodobne aj preto v stredu do Bruselu nečakane dorazil priamo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby na potrebu podpory svojej brániacej sa krajiny upozornil osobne.
Ako Zelenskyj pri príchode do sídla NATO, kde rokovania prebiehajú, uviedol, Ukrajinci sa pripravujú na nadchádzajúcu zimu, ktorá pre nich bude v bojoch znamenať opäť veľkú výzvu. Aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý stál na tlačovom briefingu vedľa neho, spomenul, že ruský prezident Vladimir Putin „sa bude snažiť znovu využiť zimu ako vojnovú zbraň“ a Rusko pravdepodobne opäť vo veľkom zameria svoje útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.
„Musíme tomu zabrániť, s lepšou protivzdušnou obranou to pôjde lepšie,“ dodal šéf NATO. Urobil tak pred rokovaním takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, teda zástupcov viac ako desiatok krajín, ktoré ju podporujú dodávkami zbraní.
Problémy aj v americkom Kongrese
Ukrajinci teraz dúfajú, že sa im v Bruseli podarí získať prísľub ďalšej vojenskej podpory. Situácia v Izraeli to však trochu skomplikovala. Obavy Ukrajincov z toho, či sa Západ dokáže sústrediť na ruskú inváziu a zároveň sa vysporiadať so situáciou v Izraeli, vyjadril aj ukrajinský poslanec Oleksandr Merežko, ktorý šéfuje výboru pre zahraničnú politiku.
„Môžem hovoriť len za seba. Áno, takéto obavy existujú, „povedal Merežko serveru Politico. „Zároveň si ale myslím, že nakoniec to nebude problém, pretože USA sú ako ekonomickou, tak aj vojenskou veľmocou,“ dodal.
Pomoc Ukrajine sa pritom teraz ocitla v problémoch aj v americkom Kongrese. Ten zatiaľ nevyčlenil ďalšie miliardy dolárov na zbrane pre Kyjev pre spory týkajúce sa nového amerického rozpočtu.
Aj napriek tomu však prezident Joe Biden počas nedávnej schôdzky ubezpečoval svojho nemeckého kolegu Franka-Waltera Steinmeiera o tom, že na Spojené štáty je, pokiaľ ide o ďalšiu pomoc Ukrajine, spoľahnutie. To isté hovoril Biden v telefonáte aj niekoľkým ďalším svetovým a európskym lídrom.
USA sa snažia rozptýliť ukrajinské obavy
Podľa Bieleho domu zatiaľ americká vláda stále má peniaze na pokrývanie potrieb Ukrajincov na bojisku. Aj o tom by mal v stredu Ukrajincov v Bruseli ubezpečovať americký minister obrany Lloyd Austin a generál Charles Brown, nový predseda zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA.
Ako poznamenal prezident Zelenskyj, vzhľadom na to, že doterajší veliteľ amerického letectva Brown bol v minulosti stíhacím pilotom, bude prosbám a požiadavkám Ukrajincov zrejme rozumieť.
Kým teda z Bieleho domu znejú slová o pokračujúcej podpore, začína v USA pribúdať skeptických hlasov kritizujúcich pomoc Ukrajine. „Izrael čelí existenčnej hrozbe. Akékoľvek finančné prostriedky pre Ukrajinu by mali byť okamžite presmerované do Izraela, „uviedol na sociálnej sieti X republikánsky senátor Josh Hawley. Ten je blízkym spojencom bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
Aj americkí predstavitelia v Bruseli sa však snažia rozptýliť ukrajinské obavy. Okrem iného poukazujú na to, že obe krajiny, Izrael a Ukrajina, majú odlišné potreby, pretože čelia veľmi odlišným hrozbám.
„Pokiaľ ide o otázku, či by americká podpora Izraelu mohla ísť na úkor americkej podpory Ukrajiny, neočakávame v tomto ohľade nejaké problémy,“ povedala v utorok (10. 10.) novinárom americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová. Washington sa podľa nej dokáže súčasne venovať potrebám oboch spojencov.
