Na hlavný obsah

Vláda navrhuje znížiť tresty za ekonomické trestné činy, sudcovia a trestní právnici s tým súhlasia

Na reformu súdnictva sú naviazané aj milióny eur z plánu obnovy.

Vláda navrhuje znížiť tresty za ekonomické trestné činy, sudcovia a trestní právnici s tým súhlasia
Ilustračná snímka väzenskej cely. Foto: RTVS

Vláda Roberta Fica (Smer-SD) chce znížiť tresty za ekonomické trestné činy. Plánuje tiež viac využívať alternatívne tresty pri menej závažných činoch. Kabinet dal tieto priority aj do programového vyhlásenia vlády (PVV). Sudcovia a trestní právnici s navrhovanými zmenami súhlasia.

Reformu súdnictva rozbehli ešte Mária Kolíková (SaS) a Viliam Karas za vlád Igora Matoviča (Slovensko) a Eduarda Hegera (Demokrati). Nový minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v nej plánuje pokračovať.

„Máme tam celkovo reformu trestnej politiky štátu. Chceme odísť od tej represívnej funkcie trestného práva nastavenej v roku 2005 práve na tú prevýchovnú a resocializačnú,“ povedal minister spravodlivosti Susko.

V praxi by to znamenalo, že by si ľudia za niektoré nenásilné trestné činy odsedeli menej a lepšie by sa tak potom začlenili späť do spoločnosti. Podľa členov Súdnej rady SR by sme sa tým viac priblížili vyspelejším krajinám.

„Keď si pozriete trestné sadzby naše a okolitých štátov, napríklad Nemecko, Rakúsko či Česko, tak tie naše dolné hranice trestných sadzieb pri majetkových a ekonomických trestných činoch sú vyššie, ako ich horné,“ vysvetlila členka Súdnej rady SR Marcela Kosová.

„Existujú štúdie, že neprimerane vysoké tresty, ktoré my nepochybne máme, nemôžu viesť k náprave toho páchateľa. Práve naopak. Majú opačný efekt, že po uplynutí určitého trestu degradujú toho odsúdeného,“ uviedol člen Súdnej rady SR Martin Bezák.

Prioritám nového vládneho kabinetu Roberta Fica v oblasti spravodlivosti sa v Správach RTVS venoval redaktor Timotej Pisch:

Vláda chce viac alternatívnych trestov

Nová vláda chce viac alternatívnych trestov, ktoré nahradia pobyt za mrežami. To by pomohlo aj preplneným slovenským väzniciam.

„Či už je to trest domáceho väzenia, povinnej práce alebo peňažný trest. Samozrejme, alternatívne tresty sa môžu ukladať len za niektoré druhy trestných činov. To znamená, je to za prečiny, v prípade domáceho väzenia aj za zločiny,“ vysvetlil profesor trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Tomáš Strémy.

„Pokiaľ sú väzni vo výkone trestu odňatia slobody, tak sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného prostredia. Tým pádom nemôžu vykonávať svoje bežné zamestnanie, v ktorom produkujú hodnoty, odvádzajú dane. Tak vlastne štát prichádza aj týmto spôsobom o peniaze,“ doplnil dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda.

S navrhovanými zmenami súhlasí aj bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Upozorňuje ale, že zároveň treba urýchliť niektoré právne procesy.

„Ak chcete byť láskavejší k páchateľovi a chcete mu dávať menšie tresty, tak je dôležité, aby bol štát schopný čo najskôr postaviť toho páchateľa pred súd a tam zjavne ambícia tejto vlády nie je,“ povedala exministerka. Na reformu súdnictva sú naviazané aj milióny eur z plánu obnovy.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko