Veriaci počas adventu navštevujú rorátne omše. Kňazi ich slúžia skoro ráno ešte za tmy a svietia im len sviečky a lampáše. V kostole na Klokočine v Nitre sa tieto bohoslužby tešia čoraz väčšej popularite.
Rorátne omše počas adventu bývajú vo farskom kostole na najväčšom nitrianskom sídlisku niekoľko rokov. Začínajú vždy o pol siedmej ráno.
„Myslím si, že tým najväčším magnetom, ktorý ľudí na rorátne sväté omše priťahuje, je Boh. Advent je čas milosti a vidieť to aj na bohatšej účasti veriacich, ktorí na tieto omše prichádzajú,“ hovorí miestny katolícky kňaz Jozef Tomica.
„Rorátna svätá omša nespočíva v tom, že ju slávime pri svetle kahancov, to nie je podstatné, hoci aj to zaváži a mnohých ľudí pritiahne,“ upozorňuje kňaz. Tieto omše sa začínajú spevom modlitby Anjel Pána.
O rorátnych omšiach sa so svojím hosťom katolíckym kňazom Jozefom Tomicom rozprával redaktor RTVS Miroslav Lyko:
Symbolika svetla
Rorátne omše majú aj biblický základ. „Myšlienka očakávania a túžby izraelského národa po Mesiášovi sa tiahne celými dejinami. Ten výkrik – príď Mesiáš alebo dajte nám rosu nebesia – izraelský národ, ktorý väčšiu časť života prežíval na púšti veľmi dobre vedel, čo je to rosa, že je to život, osvieženie,“ hovorí kňaz.
Dôležitý význam má aj symbolika svetla. „Sviece, ktoré ľudia prinášajú v rukách majú biblický význam, že očakávame príchod svetla. Ľudia, ktorí držia v rukách lampáš alebo sviecu či kahanec, tak vidia zblízka, čo robí svetlo a oheň s voskom sviece – že ho roztápa, robí ho tvárnejším, robí ho úhľadnejším. Myslím si, že to robí Boh, keď vstupuje do života človeka – formuje ho, pretvára, očisťuje. Tá svieca – symbol svetla – má v tomto svoj zmysel,“ približuje Tomica.
História rorátov siaha do 16. a 17. storočia, kde dostali dnešný rozmer. Veriaci majú možnosť sláviť rorátne omše s mariánskym formulárom do 16. decembra. „Od 17. decembra je advent prísne adventný, ale myslím si, že zachovať charakter horiacich sviec a kahancov môže umocniť atmosféru,“ uzatvára Tomica.
