V Žilinskom kraji (ŽSK) chcú zrušiť viaceré stredné školy. Schválilo to krajské zastupiteľstvo. Samosprávy sú proti. Školy chcú spravovať samy.
Jedno gymnázium alebo jedna odborná škola v každom regióne. Krajská samospráva chce takto zredukovať počet škôl vo svojej správe. Od konca 90. rokov sa totiž využívajú sotva na polovicu.
„Voľakedy sa stavali areály pre raz taký počet detí, ako dnes máme. Úplne z logiky veci vyplýva, že dnes, keďže je polovičný počet detí, nie sme schopní udržať hlavne investične tieto areály v takej kondícii,“ priblížila predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.
Rušeniu škôl v Žilinskom kraji sa v bloku Správ :24 venoval redaktor RTVS Erik Vrábel:
Rozhodnutie krajského zastupiteľstva však vyvolalo nesúhlas v mestách a obciach. Zrušiť sa má napríklad aj Stredná odborná škola polytechnická v Liptovskom Mikuláši.
„Nerozumieme takémuto kroku, pretože škola, ktorá dnes vychováva odborníkov pre poľnohospodárstvo a pre rozvíjajúce sa strojárenstvo, má svoje opodstatnenie. Stačilo by lepšie manažovať túto školu,“ myslí si primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč.
Podobný osud čaká aj Strednú priemyselnú školu technickú v Martine. „Škola, ktorá je živá, ktorá je funkčná, ktorá má viac ako 400 študentov, je tam stále záujem. Tak ja si myslím, že takúto školu rušiť netreba,“ mieni primátor Martina Ján Danko.
Liptovský Hrádok to rieši po svojom
Magistrát Liptovského Hrádku zobral rušenie tunajšieho gymnázia do vlastných rúk. Školu kúpili a budú si ju spravovať sami. Za gymnázium zaplatia kraju takmer milión eur. A to v štyroch splátkach a z vlastného rozpočtu. Záujem o školu z roka na rok rastie.
„Otvárali sme jednu triedu a mali sme 100 prihlášok. Jedna trieda je 17 alebo 18 žiakov. Takže pre nás to bolo skutočne málo a pre nás je takéto niečo likvidačné. My tých žiakov potrebujeme viac,“ vysvetlila riaditeľka gymnázia Renata Halahijová.
„Ideme dávať dokopy materskú školu so základnou školou, ktoré už sú spolu, a k tomu bude sekcia gymnázium. To znamená, že to bude okolo 800-900 ľudí a to bude škola životaschopná a dokáže si pomôcť v rámci vnútorných ekonomických a iných vzťahov,“ priblížil primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.
Škola je ročne v strate približne 150-tisíc eur. Mesto tvrdí, že to finančne zvládne. Ušetria napríklad na personálnych nákladoch, keďže každá škola nebude musieť mať svojho ekonóma.
