Jedenásty september, presne 20 rokov od útoku na Svetové obchodné centrum, je deň, ktorý si Spojené štáty stanovili ako posledný moment vojenskej prítomnosti v Afganistane.
Do tohto dátumu sa majú z krajiny stiahnuť všetky spojenecké vojská.
Americké ministerstvo obrany trvá na tom, že termín je stále pevný, podľa najnovšieho tvrdenia však zvažuje spomalenie odsunu armády.
Dôvodom je neustále silnejúce hnutie Taliban, ktoré v uplynulých dvoch mesiacoch obsadilo desiatky okresov a obkľúčilo viaceré mestá.
S Talibanom by narástli al-Káida aj IS
Ako tvrdia poprední predstavitelia americkej armády, obavy mnohých z eskalácie násilia v Afganistane sú opodstatnené.
Ak by došlo k zvrhnutiu vlády alebo k rozpadu bezpečnostných zložiek, spolu s Talibanom by v krajine zosilneli aj teroristické skupiny ako al-Káida a takzvaný Islamský štát, ktoré by podľa odhadu Pentagónu boli do dvoch rokov schopné útočiť na území USA a ich spojencov.
Washington plánuje Kábulu pomáhať v boji proti terorizmu aj po 11. septembri. Armádni velitelia však priznávajú, že ich možnosti budú bez priamej vojenskej prítomnosti obmedzené.
Podľa vojenského analytika z Baltskej akadémie obrany Lukáša Dyčku by USA mohli v krajine ponechať výcvikovú misiu, robiť nálety alebo financovať súkromné vojenské spoločnosti.
„Súčasná aliančná prítomnosť pomáhala udržiavať územie. Tá nová prítomnosť v akejkoľvek z tých foriem bude maximálne schopná eliminovať konkrétnych militantov, ale nebude schopná udržiavať územie, čo je problém, ktorý afganská vláda nezvláda,“ zhodnotil Dyčka pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.
Biden mieri za afganským prezidentom
Americký prezident Joe Biden sa vo svetle čoraz otáznejšej budúcnosti Afganistanu stretne v piatok (25. 6.) s prezidentom Ašrafom Gháním.
Na vývoj udalostí reaguje aj bývalá hlava ázijského štátu, Hamíd Karzaj, ktorý má stále veľký politický vplyv.
Spojenecké vojská za sebou podľa neho zanechali katastrofu a v rámci boja proti extrémizmu nesplnili žiadne z cieľov, ktoré si vytýčili.
