Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu (22. 9.) sprísnila normy pre kvalitu vzduchu, pričom oznámila, že znečistenie ovzdušia ročne spôsobuje sedem miliónov predčasných úmrtí a je jednou z najväčších environmentálnych hrozieb pre ľudské zdravie. Informovala o tom agentúra AFP.
Z analýzy WHO vyplýva, že znečistené ovzdušie škodí v podobnej miere ako fajčenie či nezdravá strava. „WHO vo svojich smerniciach o ovzduší upravila takmer všetky maximálne hodnoty smerom nadol a varuje, že prekročenie týchto nových úrovní predstavuje výrazné riziko pre zdravie,“ píše sa vo vyhlásení WHO s tým, že dodržiavanie nových limitov „môže zachrániť milióny životov“.
Smernice WHO používajú vlády ako referenciu pre svoje právne záväzné normy. WHO vydala smernice o kvalite ovzdušia naposledy v roku 2005, čo výrazne ovplyvnilo legislatívu v krajinách po celom svete, pripomína AFP.
Znečistený vzduch škodí viac než sa predpokladalo
Z rozsiahleho výskumu, ktorý odvtedy vedci vykonali, však vyplýva, že znečisťujúce látky v ovzduší škodia zdraviu už pri nižších koncentráciách, než sa pôvodne predpokladalo.
„Zhromaždené dôkazy stačia na to, aby sa na ich základe prijali opatrenia na zníženie expozície obyvateľstva proti látkam znečisťujúcim ovzdušie, a to nielen v konkrétnych krajinách alebo regiónoch, ale aj v globálnom meradle,“ priblížil tento zdravotnícky orgán Organizácie Spojených národov (OSN).
Nové usmernenia WHO odporúčajú maximálne koncentrácie v ovzduší pre šesť znečisťujúcich látok vrátane ozónu, oxidu dusičitého, oxidu siričitého a oxidu uhoľnatého. Ďalšie dve sú PM10 a PM2,5, čiže častice s priemerom rovným alebo menším ako desať mikrometrov, respektíve 2,5 mikrometra. Tieto sa po vdýchnutí dokážu dostať hlboko do pľúc.
Najnovší výskum však naznačuje, že častice PM2,5 sa dostávajú z pľúc až do krvného obehu, a tak môžu spôsobiť okrem respiračných tiež kardiovaskulárne problémy a priamo ovplyvniť aj stav iných orgánov. Ich maximálnu odporúčanú hladinu teda WHO znížila až o polovicu.
Znečistenie ovzdušia je hrozbou pre zdravie všade vo svete, najviac však postihuje ľudí v chudobnejších krajinách, pripomenul šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
