Na hlavný obsah

Jeho diela často vyvolávali škandály. Pred 400 rokmi sa narodil dramatik Moliére

Preslávil sa hrami Tartuffe, Lakomec či Mizantrop.

francúzsky dramatik Moliére
Na snímkach francúzsky dramatik Moliére.
Foto: commons.wikimedia.org

Hoci sa slávny francúzsky divadelník Moliére usiloval spočiatku tvoriť tragédie, stal sa symbolom klasickej francúzskej komédie, v ktorej majstrovsky pranieroval rozličné ľudské charaktery. Narodil sa pred 400 rokmi.

Spolu s Pierrom Corneillom a Jeanom Racinom patrili k trojici najvýznamnejších dramatikov francúzskeho klasicizmu. Na rozdiel od nich sa však preslávil komédiami, nie tragédiami.

Jeho diela označovali za neúctivé i svätokrádežné a vyvolávali ostrú polemiku. Hoci ho mnohé umelecké a cirkevné kruhy kritizovali, získal podporu kráľa Ľudovíta XIV. Práve Moliérovi sa pripisuje výrok o tom, že povinnosťou komédie je naprávať ľudí tým, že ich bavíme.

Na obraze od Jeana Augustea Dominiquea Ingresa (1837) uprostred sedia kráľ Ľudovít XIV. (vpravo) a dramatik Moliére.
Na obraze od Jeana Augustea Dominiquea Ingresa (1837) uprostred sedia kráľ Ľudovít XIV. (vpravo) a dramatik Moliére.
Foto: commons.wikimedia.org

Moliére, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin, sa narodil 15. januára 1622 v Paríži do rodiny kráľovského čalúnnika a komorníka. Študoval na jezuitskej škole v Clermonte, právnický odbor absolvoval v meste Orleáns v roku 1642. Pripravoval sa na povolanie notára.

Napokon ho však zlákalo herectvo, a tak spolu s hereckou rodinou Béjartovcov otvoril v roku 1644 L’Illustre Théâtre (Slávne divadlo), ktoré však už po roku skrachovalo. Moliéra od umeleckej dráhy neodradil ani chvíľkový pobyt vo väzení zapríčinený dlžobami.

V roku 1645 sa začlenil do kočovnej spoločnosti herca Charlesa Dufresnea, stal sa jej lídrom a nasledujúcich trinásť rokov strávil na turné po francúzskom vidieku. Okrem hereckých kreácií sa venoval aj tvorbe frašiek a veselohier inšpirovaných módnou francúzskou veršovanou komédiou, ako aj improvizovanou talianskou commediou dell’ arte.

Po návrate do Paríža sa v roku 1658 dočkali uvedenia jeho známej hry Smiešne preciózky (Les Précieuses ridicules, 1659), Škola žien (L’École des femmes, 1662), Tartuffe (1664) alebo Mizantrop (Le Misanthrope, 1666), ktoré boli uštipačnými satirami vtedajšej spoločnosti.

Medzi jeho obľúbené postavy patrili žiarliví milenci, manželia, príslušníci buržoázie, sedliaci či lekári. Charakterové pokrivenia týchto rôznych vrstiev zveličil až do krajnej komiky.

Tartuffe, Mizantrop či Lakomec

Raná verzia hry Tartuffe o náboženskom pokrytcovi, ktorý sa začleňuje do buržoáznej rodiny sa panovníkovi Ľudovítovi XIV. údajne páčila, no cirkevní predstavitelia Moliéra verejne odsúdili a dokonca dostal nelichotivé pomenovanie „démon oblečený v ľudskom tele“.

Aj napriek ťažkostiam, ktoré Tartuffe vyvolal sa naďalej hral v salónoch pre súkromné publikum. Až v roku 1669 konečne povolili jeho verejnú premiéru v Palais Royal (Kráľovský palác).

V diele Mizantrop zasa vytvoril portrét muža opovrhujúceho svetom pre jeho spoločenskú dvojtvárnosť. V porovnaní s Moliérovými ostatnými komédiami je tento príbeh o čosi temnejší a čerpá materiál z neúspešnej hry, ktorú kedysi napísal.

Medzi jeho ďalšie významné diela patria Lakomec (L’Avare, 1668), Pán z Prasiatkova (Monsieur de Pourceaugnac, 1669), Meštan šľachticom (Le Bourgeois  gentilhomme, 1670) či Učené ženy (Les Femmes savantes, 1672).

Dlhší čas ho trápila tuberkulóza. Počas inscenovania jeho baletnej komédie Zdravý nemocný (Le Malade imaginaire, 1673), v ktorej sa vysmieval šarlatánom v medicíne, priamo na javisku omdlel. Zomrel 17. februára 1673.

Cirkev nepovoľovala pochovávať hercov do posvätnej zeme, ale Moliérova manželka Armanda sa odvolala na kráľa, a tak bol slávny francúzsky autor pochovaný pod rúškom noci. Miestom jeho posledného odpočinku je parížsky cintorín Pere Lachaise.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet