Vďaka prvej fáze covidových lockdownov, vplyvom ktorých sa zlepšila kvalita ovzdušia, sa v Európe zrejme podarilo zachrániť viac ako 800 životov. Vyplýva to zo štúdie expertov z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny (LSHTM).
Opatrenia zavedené za účelom boja proti šíreniu infekcie koronavírusu znížili počet osobných a nákladných áut na cestách, čo malo podľa odborníkov najväčší dosah na znižovanie úmrtnosti.
Zo štúdie, ktorá skúmala 47 európskych miest, odhalili, že Paríž, Londýn, Barcelona a Miláno boli v prvej šestici v najvyššom počte zamedzených úmrtí.
Zatváranie pracovísk a škôl naprieč Európou znížilo úroveň znečistenia vzduchu vďaka menšej premávke a pohybu, keďže sa rušili aj verejné podujatia a ľudia ostali doma.
Štúdia uvádza, že to viedlo k zníženiu emisií oxidu dusičitého (NO2) v atmosfére. Najväčší pokles NO2, o 50 až 60 %, v danom období zaznamenali v španielskych, francúzskych a talianskych mestách.
Menší pokles evidovali aj v hodnotách jemných prachových častíc, ktoré sú produktom lesných požiarov, prachu či iných emisných činností. Uvádza denník The Guardian na svojom webovom portále.
Stimul k efektívnejšej enviropolitike
„Lockdown počas prvej vlny pandémie covidu viedol k nesmiernym zdravotným a spoločenským stratám. Na druhej strane však poskytol unikátne podmienky pre skúmanie potenciálneho efektu prísnejších opatrení na zníženie úrovne znečistenia v mestských oblastiach,“ povedal Antonio Gasparrini, profesor bioštatistiky a epidemiológie na LSHTM.
Gasparrini považuje tento poznatok za dôležitý pre navrhovanie efektívnej politiky pre boj so znečistením vzduchu v mestách. „Tento prírodný experiment nám ukázal náhľad, ako možno zlepšiť kvalitu ovzdušia prostredníctvom drastických opatrení,“ dodal.
Výskum financovaný Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia porovnával opatrenia v 47 európskych mestách od februára do júla 2020.
„Táto a jej podobné štúdie nám môžu pomôcť pretlačiť odkaz, že rozhodne potrebujeme zlepšiť kvalitu mestského ovzdušia v prospech ľudského zdravia a životného prostredia,“ uviedla Rochelle Schneiderová, jedna z autoriek štúdie.
