Rádová sestra a katolícka misionárka albánskeho pôvodu, svätica Matka Tereza je laureátkou Nobelovej ceny za mier (1979) a zakladateľkou rádu Kongregácie misionárok lásky. Zomrela pred 25 rokmi.
Mnohí ju považujú za jednu z najvýraznejších osobností 20. storočia. Narodila sa 26. augusta 1910 v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka.
V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.
Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Túžila po misiách, chcela sa dostať do Indie, ale netúžila stať sa rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na misiu do Indie nedostala.
Jezuiti jej sprostredkovali kontakt so sestrami z Loreta (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku, ktoré mali misijné stanice aj v Bengálsku.
Po štúdiách na Londýnskej škole hospodárskych a politických vied vo Spojenom kráľovstve odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline.
Verila, že jediným liekom na beznádej je láska
Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do indickej Kalkaty, kde pôsobila ako učiteľka zemepisu a dejepisu na St. Mary’s High School. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.
Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami.
Svoju predstavenú požiadala v januári 1948 o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach. O mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu.
V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam-lekárkam na ošetrovateľský kurz.
V tom istom roku založila Kongregáciu misionárok lásky a prijala meno Matka Tereza. Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.
Slávnym sa stal jej výrok o láske a jej nedostatku medzi ľuďmi. „Choroby tela možno liečiť liekmi, no jediným liekom na beznádej je láska. Mnohí ľudia na svete zomierajú na nedostatok lásky,“ povedala zakladateľka Rádu misionárok lásky.
Svojou prácou si vyslúžila ocenenia aj vyhlásenie za svätú
Svoj život zasvätila starostlivosti o „najbiednejších z biednych“. Pomoci blížnym sa Matka Tereza venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v Kalkate a v Indii jej dokonca vystrojili štátny pohreb.
Svojou prácou si vyslúžila uznanie a obdiv. V roku 1971 získala od pápeža Jána XXIII. cenu mieru, o rok neskôr Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia. V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier a v roku 1992 dostala cenu UNESCO za výchovu k mieru.
Dňa 6. júna 1997 udelili Matke Tereze za jej celoživotnú misiu najvyššie ocenenie zákonodarného zboru USA, Zlatú medailu Kongresu.
Šesť rokov po jej úmrtí dňa 9. októbra 2003, ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahorečenú. V rímskokatolíckej cirkvi je to nevyhnutný krok pred vyhlásením za svätého.
Za svätú ju vyhlásil už pápež František v septembri 2016.
Navštívila Šaštín aj Kysuce
Predstavená Kongregácie misionárok lásky navštívila aj Slovensko. Po prvý raz tu bola v Mariánskom roku 1987. Súčasťou jej pobytu bola i návšteva Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
Jej druhá cesta na Slovensku začala 14. mája 1990. Na Kysuce prišla v sprievode biskupa Pavla Hnilicu a vtedajšieho sídelného nitrianskeho biskupa, kardinála Jána Chryzostoma Korca.
V novootvorenom misijnom dome Nazaret v Čadci začali pôsobiť prvé štyri sestry Kongregácie misionárok lásky. Rádové sestry z Kongregácie misionárok lásky pôsobia na Slovensku v Žiline a Bratislave.
Počas svojho života sa však stretla s mnohými významnými osobnosťami z celého sveta. S matkou Terezou sa stretla napríklad britská kráľovná Alžbeta II, Diana, princezná z Walesu, bývalý americký prezident Ronald Reagan, ale aj bývalý český prezident Václav Havel.
