Na hlavný obsah

Putin pohrozil odplatou v prípade jadrového útoku na Rusko

Žiadna krajina však nedeklarovala takýto útok.

Putin pohrozil odplatou v prípade jadrového útoku na Rusko
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok (9. 12.) pohrozil tvrdou odplatou, ak by nejaký štát zaútočil na Rusko jadrovými zbraňami.

Na rokovaní euroázijskej ekonomickej rady podľa agentúry Reuters povedal, že by sa v takom prípade útočník zmazal z povrchu Zeme.

Putin už tento týždeň povedal, že hrozba jadrového konfliktu narastá. Žiadna krajina však zámer podniknúť útok proti Rusku s použitím jadrových prostriedkov nedeklarovala.

O možnosti použitia jadrových zbraní hovorí v poslednom čase v súvislosti s vojnou na Ukrajine predovšetkým práve Moskva.

„Po tom, ako výstražný systém dostane signál o raketovom útoku, vyšleme do vzduchu stovky, naozaj stovky rakiet, ktoré nie je možné zastaviť. Čo to znamená? Pád častí raketových hlavíc na ruské územie je tak ako taký nevyhnutný. Avšak z nepriateľa nezostane nič, pretože zlikvidovať stovky rakiet nemožno,“ povedal Putin vo vystúpení, ktorého časť zverejnil ruský portál Izvestija. Zdôraznil, že Rusko má teraz k dispozícii hypersonické zbrane.

Hrozba údajne od Spojených štátov

Putin naznačil, že podľa neho by hrozba použitia jadrových zbraní mohla prísť z USA. Vyhlásil, že Rusko na rozdiel od USA doteraz neuvažovalo, že by z jeho strany prípustili vykonať ako prvý preventívny jadrový úder.

„USA majú teóriu preventívneho úderu. Keď už hovoríme o odzbrojovacom údere, tak by možno stálo za to zamyslieť sa, či neprevziať niektoré postupy našich amerických partnerov, ako zabezpečiť svoju bezpečnosť,“ citovala Putina agentúra TASS.

Ruský prezident počas svojho vystúpenia tiež obvinil zo zrady účastníkov minských dohôd, predovšetkým Nemecko a Francúzsko.

Putin reagoval na rozhovor bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s týždenníkom Die Zeit. Tam povedala, že dohody boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas a dať jej príležitosť zlepšiť svoju obranu.

Cieľom minských dohôd bolo ukončiť vojnu na východnej Ukrajine. Tá sa rozhorela v roku 2014 po tom, čo Moskva podporila miestnych proruských separatistov.

Putin uviedol, že práve pre rozčarovanie z minských dohôd si Rusko nie je isté, s kým rokovať ohľadom súčasnej situácie na Ukrajine. „Už mnohokrát som povedal, že sme pripravení dôjsť k dohode, sme otvorení, ale núti nás to zamyslieť sa, s kým máme tú česť,“ uviedol Putin.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet