Obrancovi Dávidovi Mudrákovi sa darí v našej najvyššej súťaži. S Michalovcami získal bronz, v rodnom Zvolene si zavesil na krk striebro.
„S odstupom času to považujem za úspech. Na druhej strane je tam ešte smútok z toho, že sme to nedotiahli na zlatý vrchol. Naším cieľom bol titul,“ uviedol na okraj finálového nezdaru 1:4 na zápasy proti Košiciam odchovanec spod Pustého hradu, ktorý prispel k druhej ligovej priečke 21 bodmi (8+13) v 65 zápasoch.
Zvolenčania majú niekoľko hráčov, s ktorými je možné vystužiť posty v reprezentácii. Historickú bronzovú medailu z olympiády v Pekingu doviezol napríklad Peter Zuzin, ktorého však po sezóne nekontaktovali.
„Skôr som v to dúfal, ako očakával, že ma pozvú. Na môj vkus to prišlo veľmi skoro. Približne dva dni po finále mi telefonoval asistent trénera pán Frühauf a neskutočne ma to potešilo, že je o mňa záujem,“ vrátil sa o mesiac dozadu Mudrák pri spomienke na príchod do kempu.
Súcitil s odídencom
Situácia v slovenskej obrane, aj v súvislosti so stopkou pre hokejistov z KHL, veľa alternatív neponúkala. Ale ani vtedy nič nebolo isté a odchod sa mohol uskutočniť kedykoľvek. Zvolenský mladík však prežil všetky kádrové rezy.
„Bolo to veľmi ťažké. V defenzíve sme boli traja mladí chlapci a vedeli sme, že jeden z nás odíde domov. Samozrejme, mali sme obavy. Napokon to vyšlo na Michala Beňa a ja s Ferom Gajdošom sme ostali. Boli sme šťastní a zároveň smutní za Mišovo vyradenie, keď sme videli, ako to prijal. Okamžite som išiel s touto správou za rodinou a oslávili sme to pri spoločnej večeri,“ povedal Mudrák, akým spôsobom sa vyhol opusteniu národného tímu.
Radosť aj nadšenie prevládali po prílete do Rigy. To sa však postupne vytrácalo, keďže sa neúspešný finalista pridal ku košickému premožiteľovi Dominikovi Riečickému a obidvaja nedostali šancu ochutnať zápasovú atmosféru šampionátu.
„Nevedelo sa, kedy pricestuje Šimon Nemec. Jeden obranca musel byť mimo a nakoniec som to bol ja. Prijal som to zodpovedne. Rozprávali sme sa s trénermi čo a ako. Pravidelne som trénoval a čakal, či sa niečo zmení. Keď sa zranil Mário Grman, pocítil som mierny stres, že asi pôjdem hrať. O kondičku som nemal strach, pretože som sa pripravoval s kondičným trénerom. Grman sa dal ako tak do poriadku a opäť som sa ocitol v roli čakateľa,“ chlapsky rešpektoval rozhodnutie nadriadených.
Sprvoti neboli dopísaní na súpisku ani útočníci Mário Lunter a Andrej Kudrna. Nenominovaní hráči držali palce spoluhráčom z hľadiska.
„Smiali sme sa na tom, že mojou úlohou je vytvárať chalanom pohodu. Naozaj sa zišla skvelá partia. Až tak veľmi neľutujem, že som si nezahral, ale teším sa, že som mal príležitosť spoznať zázemie. Okrem toho som mal možnosť vidieť hráčov svetového formátu či už z Kanady, alebo Švajčiarska, ktorých som doteraz vnímal len z televízora. Riga bola pre mňa veľmi veľký zážitok,“ pochvaľoval si šampionátové súvislosti Dávid Mudrák.
Kontrakt plynie
Bývalý kapitán slovenskej reprezentácie do 20 rokov na MS do 20 rokov 2021 absolútne nerobí tragédiu z odpozeraného turnaja. Následná odpoveď to jednoznačne vystihuje.
„Bol som kúsok od debutu. Mám ešte väčšiu chuť na sebe pracovať, aby sa to o rok podarilo. Som hráč, ktorý neznáša pohľad z tribúny na hru tímu a nemôže mu pomôcť. Budem sa snažiť zmeniť to, aby som bol pravidelnejšie súčasťou majstrovstiev sveta,“ vyhlásil.
Slová plné odhodlania sa pokúsi v budúcom ročníku premeniť na skutočnosť na známej klubovej adrese. „So Zvolenom som podpísal dvojročnú zmluvu. Polovicu mám za sebou. S manažmentom sme sa dohodli, že pokračujem,“ uzavrel Dávid Mudrák.
