Slovensko by malo prijať účinné opatrenia na zamedzenie ponižujúceho zaobchádzania a neprimeraného použitia sily pri policajných zásahoch. Rozšíriť by sa mala aj edukácia a príprava policajtov v oblasti ľudských práv, nediskriminácie a deeskalačných techník.
Upozorňuje na to Amnesty International Slovensko (AIS) v správe, ktorá vychádza z prieskumu monitorujúceho vplyv policajných zásahov na obete neprimeraného násilia i život komunity.
Správu vydáva AIS v pondelok (19. 6.) pri príležitosti desiateho výročia od kontroverzného zásahu v Moldave nad Bodvou, pri ktorom Európsky súd pre ľudské práva uznal neprimerané použitie násilia.
Organizácia v máji 2023 zrealizovala štruktúrované rozhovory s 23 osobami, medzi ktorými boli obete policajného zásahu, i obyvateľmi Moldavy nad Bodvou, Vrbnice a Zborova, kde v rokoch 2013, respektíve 2015 a 2017 došlo k policajným zásahom s použitím sily.
Správa konštatuje, že medzi obyvateľmi komunít, v ktorých došlo k násilným zásahom, pretrváva strach a nedôvera k polícii. „Skúsenosť vedie u nich k zvýšenému stresu a ostražitosti i k vyhýbaniu sa bežným aktivitám, len aby minimalizovali strety s políciou,“ uviedli v správe.
Kamerové systémy
Predstavitelia komunít poukazujú tiež na fakt, že väčšina nerómskeho obyvateľstva policajné zásahy v rómskych komunitách neodsúdila. Vníma ich skôr v zmysle „polícia aspoň urobila poriadok“.
Predstavitelia samosprávy by privítali väčšiu podporu pre zavádzanie kamerových systémov na sledovanie verejných priestranstiev. Opatrenie by sa podľa respondentov malo týkať aj povinného používania telových kamier pri zásahoch.
„Môže slúžiť na odradenie zasahujúcich policajtov od nezákonného použitia sily. Ale aj na okamžité vyvodenie osobnej zodpovednosti voči príslušníkom polície,“ dodali autori správy.
V rámci odporúčaní takisto vyzývajú nielen dôkladne vyšetrovať všetky podnety na neprimerané násilie, ponižujúce zaobchádzanie či rasový motív, ale viesť evidenciu o týchto podnetoch, vyšetrovaní i súvisiacich konaniach.
