Na hlavný obsah

Čoraz viac výskumov ukazuje, že mnoho pracovníkov sa obáva, že umelá inteligencia zaujme ich miesto

Tieto obavy však nie sú neprekonateľné, píše BBC News.

Čoraz viac výskumov ukazuje, že mnoho pracovníkov sa obáva, že umelá inteligencia zaujme ich miesto
Ilustračná snímka – umelá inteligencia. Foto: RTVS

Vzostup umelej inteligencie (AI) na pracovisku otriasa dôverou niektorých pracovníkov v to, kým sú. Tieto obavy však nie sú neprekonateľné, napísal server BBC News.

Keď sa Jessiky jej šéf nedávno opýtal, či by spoločnosť, pre ktorú pracuje, mala používať AI nástroje, ticho spanikárila. Keďže je jej pracovnou náplňou obsahový marketing, má v softvérovej firme so sídlom v americkom Connecticute na starosti predovšetkým písanie a editovanie. To sú úlohy, ktorým hrozí, že si ich privlastní generatívna umelá inteligencia.

Jessikine obavy však nespočívajú vyložene v tom, že by prišla o prácu. „Písanie ma vždy bavilo. Už ako dieťa som písala príbehy. Vyštudovala som angličtinu, a kým som sa dostala k obsahovému marketingu, bola som novinárka. Nikdy som nič iné nerobila, vlastne nemám žiadne iné zručnosti, čo je dosť desivé,“ povedala Jessica.

Čoraz viac výskumov ukazuje, že mnoho pracovníkov sa obáva, že umelá inteligencia zaujme ich miesto, najmä v kreatívnych odvetviach, kde nástroje ako ChatGPT od spoločnosti Open AI dosiahli v generatívnom učení výrazný pokrok. Tieto obavy sú podľa niektorých prieskumov verejnej mienky všadeprítomné: majú ich pracovníci naprieč generáciami aj rôznymi demografickými skupinami.

Pre Jessiku a jej podobných je však hrozba osobná alebo dokonca existenčná. Popri tom, že sa cíti stratená, sa obáva o svoju hodnotu na pracovisku, teda o to, že jej pracovná identita už nebude dôležitá. Boja sa aj toho, čo bude robiť a nakoniec kým bude, ak jej práca zanikne.

Je to pochopiteľné a veľa ľudí sa s týmto pocitom môže stotožniť, uviedla Mindy Shossová, profesorka organizačnej psychológie na Stredofloridskej univerzite

„Jadro obáv z AI sa týka identity. Práca napĺňa mnoho rôznych osobnostných funkcií. Áno, poskytuje nám príjem, ale tiež pocit vlastnej hodnoty, spolupatričnosti, príležitosti rozvíjať nové zručnosti a dáva životu zmysel. Keď je naša práca ohrozená, všetky tieto ďalšie veci sú ohrozené spolu s ňou,“ uviedla Shossová.

Úzkosť pramení z neznámeho

„Úzkosť pramení z neznámeho. Vývoj umelej inteligencie sa deje tak rýchlo, že je naozaj ťažké s ním držať krok. V súčasnosti je toľko neznámeho a toľko špekulácií o tom, čo AI vie, bude vedieť a mohla by urobiť. Je veľmi pochopiteľné a na mieste, že ľudia cítia obavy,“ povedal Shossová.

Existuje však dôvod na oddych. Ako si táto technológia hľadá cestu do mainstreamu a vyvíja sa, nemusia tieto obavy prevládnuť, uvádzajú odborníci. Jedným z najlepších spôsobov, ako sa vysporiadať s úzkosťou spôsobenou stratou identity, je demystifikovať neznáme, uvádza Shossová.

„Zistili sme, že ľudia, ktorí majú tendenciu viac čítať, snažia sa viac učiť a rozvíjať zručnosti týkajúce sa tejto technológie, sú o niečo menej znepokojení dopadom robotov a umelej inteligencie na pracovisku,“ uviedla Shossová. Hrozba je menej bezprostredná, akonáhle ľudia pochopia obmedzenie tejto technológie a potrebu ľudského dohľadu, dodala profesorka psychológie.

Tento prístup zvolila aj Jessica. Od svojho prvého rozhovoru so šéfom sa po hlave vrhla do učenia všetkého potrebného, aby sa vo svojej firme stala odborníkom na umelú inteligenciu.

Jessica má pocit, že jej práca je zatiaľ v bezpečí. No vývoj tejto technológie jej pripadá ako neúprosný nápor. Verí, že AI nakoniec bude schopná prevziať väčšinu úloh týkajúcich sa písania a editácie, ktoré tvoria veľkú časť jej súčasnej pracovnej náplne. Snaží sa byť proaktívna, pracuje na zdokonalení zručností, ktoré sú pre umelú inteligenciu ťažšie napodobniť. Prechádza do strategickejšej úlohy a hľadá nový spôsob, ako pretvoriť svoju identitu.

Automatizácia podradných úloh

Môže byť vlastne dobre, keď AI nahradí podradné úlohy, uviedol výskumný pracovník v oblasti umenia, klímy a technológií Jo Lindsay Walton zo Sussexskej univerzity. Poukázal na úlohy ako je prepisovanie, ktoré sa stanú úplne automatizovanými. Vysvetlil, že keď sa tak stane, budú sa pracovníci môcť sústrediť nielen na podstatnejšie, robotom horšie reprodukovateľné odborné znalosti, ale aj na zmysluplnejšiu a uspokojivejšiu prácu, ktorá im môže priniesť dobrý pocit.

Navyše, dodáva Walton, treba si uvedomiť, že dnešní pracovníci nie sú prví, ktorí zažívajú existenciálnu krízu pre automatizáciu. Už od čias priemyselnej revolúcie boli ľudia ohrozovaní strojmi, ktoré sľubovali, že si privlastnia ich prácu a veci, ktoré pre nich osobne veľa znamenajú.

„O našej súčasnosti a budúcnosti sa môžeme veľa naučiť z toho, ako ľudia v minulosti rozmýšľali o svojej budúcnosti,“ hovorí Walton. Z historického hľadiska však boli tieto hrozby prehnané. Ľudia si vždy zachovali nezastupiteľnú úlohu v pracovnej sile. „Kľúčové posolstvo je, že oni to pochopili zle,“ dodáva,“ a my to pravdepodobne chápeme zle. „

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet