Seniori patria počas letných horúčav k najohrozenejším skupinám. Často u nich absentuje pocit smädu, prípadne podcenia silné slnko. To vedie ku kolapsovým stavom. Upozornila na to lekárka z oddelenia dlhodobo chorých nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Miriama Šatalová.
„Najčastejším problémom je nedostatok tekutín najmä v horúcom počasí. Starší ľudia môžu mať problém, že sa sami nedostanú k tekutinám alebo aj preto, lebo jednoducho nemajú pocit smädu. Ak málo pijú, môže im klesať tlak, dochádza k dehydratácii a kolapsu,“ uviedla Šatalová.
Doktorka odporučila, aby si najmä starší ľudia nosili so sebou fľašu s vodou, prípadne, aby mali doma v každej izbe postavený pohár vody. „To by im vizuálne pomohlo pripomenúť si, že sa majú napiť. Vhodná je čistá voda s citrónom, prípadne chladený čaj. Dôležité je piť počas celého dňa priebežne,“ vysvetlila.
Lekárka okrem toho neodporúča pohybovať sa vonku na slnku medzi 10.00 h a 16.00 h. Pokiaľ seniori idú von, mali by nosiť na hlave šatku, klobúk či šiltovku. „Nie je dobré zostávať celý deň doma. Vhodný čas na prechádzky je skoro ráno alebo neskoré popoludnie, prípadne večer, keď slnko až tak nepáli,“ ozrejmila Šatalová.
Horúčavy v tele spúšťajú rad mechanizmov
Horúčavy podľa nej spôsobujú v ľudskom tele celý rad mechanizmov, ktorými sa organizmus snaží ochladiť. Zaťažkávacou skúškou si prechádza hlavne srdcovo-cievny systém. „V snahe udržať si telesnú teplotu organizmus reaguje na horúčavy roztiahnutím periférnych ciev. Srdce potom vynakladá veľké úsilie v snahe udržať krvný tlak, čo ho extrémne zaťažuje,“ opísala lekárka.
Dochádza podľa nej k zvýšenému poteniu, čím sa organizmus ochladí, ale zároveň stráca tekutiny. „Problémy sa zvýraznia hlavne pri dehydratácii, keď dochádza k zahusteniu krvi, čo zvyšuje riziko vzniku zrazenín, ktoré môžu byť príčinou vzniku infarktu myokardu, mozgových príhod či embólií,“ upozornila.
