Zvláštne žlté sklo objavené v roku 1933 v púšti medzi Líbyou a Egyptom mohlo vzniknúť pri dopade meteoritu. Uvádza to nedávno zverejnená štúdia medzinárodného tímu vedcov, informoval o tom v správe server Live Science.
Púštne sklo pochádza z oblasti zvanej Bahr ar-Rimál al-Azím, čo znamená Veľké more piesku. Má rozlohu približne 72-tisíc kilometrov štvorcových a rozkladá sa na západe Egypta a východe Líbye.
Diskusia o pôvode tohto materiálu prebieha vo vedeckých kruhoch už takmer sto rokov. Niektorí vedci tvrdili, že líbyjské púštne sklo môže pochádzať z vulkánov na Mesiaci, iní považovali za pravdepodobnejšiu možnosť, že vzniklo v dôsledku úderov bleskov do piesku.
Objavili sa však aj teórie, že sklo vytvorili sedimentárne alebo hydrotermálne procesy, alebo že vzniklo pri masívnom výbuchu meteoritu v atmosfére či pri jeho impakte na Zem.
Ako sklo vlastne vyzerá
Zberateľmi cenené kúsky tzv. líbyjského púštneho skla roztrúsené v tamojšom piesku majú kalnú žltú farbu. Tento materiál neznámeho pôvodu bol vyhľadávaný už za čias starovekého Egypta, archeológovia ho objavili napríklad aj v slávnej hrobke faraóna Tutanchámona.
Dávni výrobcovia šperkov ho použili na výrobu skarabea tvoriaceho ústrednú časť faraónovho náhrdelníka.
Mysterious yellow glass found in Libyan desert ‚caused by meteorite‘ https://t.co/jB958U4iur pic.twitter.com/nk8XxfDBjJ
— The Independent (@Independent) November 30, 2023
Výskumníkom z medzinárodného vedeckého tímu sa zatiaľ nepodarilo identifikovať miesto, kde púštne sklo mohlo vzniknúť. Známe krátery nachádzajúce sa v oblasti sú podľa nich príliš malé a vzdialené na to, aby mohli byť zdrojom tohto nezvyčajného materiálu. Jeho vek sa odhaduje na približne 29 miliónov rokov.
Na identifikáciu predpokladaného „materského“ krátera preto potrebujú ďalšie výskumy. Skombinujú v nich pravdepodobne geofyziku s metódami diaľkového prieskumu Zeme.
Pomohli pokročilé technológie
Tím vedcov z univerzít a výskumných centier v Nemecku, Egypte a Maroku najnovšie púštne sklo analyzoval pomocou pokročilej mikroskopickej technológie, tzv. transmisného elektrónového mikroskopu (TEM), ktorý vďaka obrovskému zväčšeniu a presnosti dokáže skúmať rôzne vlastnosti látok až na úrovni atómov.
Rozhodujúcim faktorom pri analýze bol výskyt dvoch vzácnych minerálov. Jeden z nich je tzv. kubický zirkón, ktorý vzniká pri veľmi vysokej teplote od 2 250 do 2 700 stupňov Celzia.
Druhým je variant OII (orto-II), ktorý sa tvorí pri tlaku presahujúcom 13 gigapascalov, teda hodnote, ktorá 130-tisícnásobne prevyšuje bežný atmosférický tlak. Takéto vysoké hodnoty teploty a tlaku dokážu podľa vedcov v zemskej kôre vytvoriť iba dva známe javy – jadrový výbuch alebo dopad meteoritu
Výsledky analýzy podľa nich nasvedčujú tomu, že nezvyčajný materiál z líbyjskej púšte vznikol následkom dopadu meteoritu na zemský povrch.
