Prelom roka predstavuje už tradičnú príležitosť, keď si ľudia dávajú novoročné predsavzatia. Tie im ale väčšinou dlho nevydržia. Podľa prieskumu celosvetovej sociálnej siete športovcov Strava sa ich najčastejšie vzdávajú druhý januárový piatok.
V anglofónnom svete sa tento deň nazýva Quitters Day, v slovenčine dostal názov Deň slabej vôle. Jeho pripomínanie má ale tiež za cieľ podporovať všetkých, ktorí zlyhali vo svojich predsavzatiach, a pomôcť im skúsiť to znova a nakoniec uspieť.
Sieť Strava uskutočnila v roku 2019 rozsiahly prieskum na základe analýzy viac ako 31,5 milióna z celkovo asi 800 miliónov zaznamenaných aktivít. Z nej vyplynulo, že práve druhý januárový piatok začína motivácia k dodržiavaniu novoročných predsavzatí u ľudí miznúť.
Tento dátum uviedlo asi 80 percent opýtaných. Podľa iných štúdií však trvá v priemere až 66 dní, kým sa nové správanie na základe novoročných predsavzatí zautomatizuje.
A práve pochopenie mechanizmu fungovania ľudskej psychiky v tejto veci môže napomôcť k lepším výsledkom v dodržiavaní týchto predsavzatí. Odborníci a inštitúcie môžu ľuďom pomôcť určiť si dosiahnuteľnejšie ciele, ako aj vybudovať podpornú motivačnú sieť.
Tieto opatrenia by mohli zlepšiť celkovú bilanciu dodržiavania predsavzatí a urobiť zo Dňa slabej vôle akýsi odrazový mostík.
K najčastejším predsavzatiam patrí cvičenie, chudnutie a lepšia strava. Podľa výskumu spoločnosti na prieskum trhu ComRes chcelo 38 percent opýtaných viac cvičiť, 33 percent schudnúť a 32 percent jesť zdravšie.
Dlhá tradícia
Tradícia novoročných predsavzatí má dlhú históriu. Začala už pred viac ako štyrmi tisíckami rokov u starých Babylončanov, hoci pre nich rok nezačínal v januári, ale až v polovici marca, okolo jarnej rovnodennosti.
Podľa historikov stálo vtedy na čele zoznamu novoročných predsavzatí vrátiť susedovi hrdzavé hrable, a potom časovo neurčené predsavzatie splatiť dlhy.
A táto tradícia má tiež náboženský pôvod – starí Rimania začínali rok urobením sľubov svojmu bohovi Janusovi, ktorý bol v rímskej mytológii bohom dverí, začiatkov a koniec koncov, a v modernej kultúre je po ňom pomenovaný mesiac január (Januar).
V dnešnej dobe je zase pre mnohých kresťanov novoročné predsavzatie súčasťou prípravy na ďalší rok, spoločne s modlitbou. K predsavzatiu na začiatku roka častejšie siahajú ľudia v západných krajinách, tento fenomén sa ale vyskytuje aj v krajinách východných.
Asi dve tretiny ľudí podľa iného prieskumu opustia svoje novoročné predsavzatia zhruba do mesiaca. A to hlavne preto, že bývajú príliš ambiciózne. Ľudia si ich väčšinou stanovujú s vysokou motiváciou, ktorá ale v priebehu času začína slabnúť.
Odporúča sa preto stanovovať si drobnejšie krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, namiesto jedného veľkého nerealistického. K lepším výsledkom tiež vedie, spojiť sa s niekým ďalším, a vzájomne sa podporovať.
