Záujem o tvorbu rodokmeňa je stále veľký. Napríklad do Štátneho archívu v Nitre ročne prichádzajú stovky záujemcov. Rodostrom si tvoria sami najmä z údajov starých cirkevných matrík. Odborníci upozorňujú, že na bádanie treba čas a veľa trpezlivosti.
Pavel robil svoj rodokmeň 20 rokov. Po otcovej línii sa dostal do roku 1677, k zatiaľ svojmu poslednému známemu predkovi Vavrincovi. Z archívu ďalej zistil, že jednému z jeho neskorších potomkov zomreli obaja rodičia.
„Tá sirota prežila v nejakej rodine pod svojím menom a tá nám zachovala v podstate meno pre našu generáciu,“ uviedol amatérsky bádateľ Pavel.
Na proces tvorby rodokmeňa sa v Správach RTVS pozrel redaktor Miroslav Lyko:
Informácie čerpal z farských matrík a z daňových súpisov, ktoré sú uložené v štátnom archíve v Banskej Bystrici a v Nitre.
Matriky na našom území viedli farské úrady od konca 16. storočia. Najstaršou matrikou v nitrianskom archíve je katolícka krstná matrika z Komárna. Písali ju od roku 1626. Údaje z matrík môžu záujemcovia študovať z mikrofilmov.
„Zostavovanie rodokmeňa určite chce trpezlivosť a čas. Vyžaduje si to aj isté základné zručnosti, ktoré sa dajú získať aj postupnou praxou. Určite sa dá dopátrať minimálne tých 200-300 rokov smerom dozadu,“ vysvetlil riaditeľ Štátneho archívu v Nitre Peter Keresteš.
Sú napísané v rôznych jazykoch
Bádatelia musia rátať s tým, že matriky sú napísané v latinčine, maďarčine, nemčine, a niektoré aj v starej cirkevnej slovančine.
„Nestačí poznať iba jazyk, ale vedieť aj tie texty čítať. Pretože každý z tých pisateľov mal úplne iný typ písma. Treba si na to zvyknúť,“ skonštatoval pedagóg a historik Roman Gerši.
„Významným prameňom ku genealogickému výskumu sú napríklad aj operáty zo sčítania obyvateľstva z roku 1869. Tam sú zachytení všetci prítomní obyvatelia,“ podotkol vedúci oddelenia spracovania dokumentov v Štátnom archíve v Nitre Martin Belej.
Ako hlboko do histórie sa bádateľ dostane, závisí i od sociálneho postavenia jeho predkov. Ak patrili k šľachte, jeho rodokmeň môže siahať až do stredoveku.
Historici upozorňujú, že základom každého rodokmeňa sú v prvom rade údaje o žijúcich členoch rodiny a že do histórie treba ísť postupne.
