Spoločnosť Neuralink miliardára Elona Muska oznámila, že v nedeľu (28. 1.) bol prvému človeku implantovaný jej mozgový čip. Pacientovi sa darí dobre, napísala firma podľa agentúry Reuters v pondelok na sieti X.
Neuralink, ktorý vyvíja mozgové čipy, dostal vlani od amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) súhlas na prvú klinickú štúdiu na ľuďoch. Čipy majú umožniť postihnutým pacientom znovu sa pohybovať a komunikovať. Počiatočné výsledky sú sľubné, uviedol v pondelok Musk.
Štúdia posúdi funkčnosť aparátu, ktorý bol navrhnutý tak, aby ľuďom s kvadruplégiou, čiže ochrnutím všetkých štyroch končatín, umožnil ovládať zariadenie myšlienkami, uvádza web spoločnosti. Skúmať bude aj bezpečnosť implantátu.
Schopnosť ovládať počítačový kurzor
V prvej fáze je podľa Neuralink cieľom umožniť ľuďom ovládať počítačový kurzor alebo klávesnicu iba pomocou myšlienok. Prvý produkt spoločnosti Neuralink by sa mal volať Telepathy, čiže Telepatia, uviedol Musk v samostatnom príspevku.
„Predstavte si, že by Stephen Hawking dokázal komunikovať rýchlejšie ako rýchlopisár alebo dražiteľ. To je cieľ,“ dodal Musk s odvolaním sa na britského astrofyzika, ktorého telo bolo kvôli amyotrofickej laterálnej skleróze úplne ochrnuté a neschopné reči.
Vedec, ktorý preslávil poznatky o vzniku vesmíru, veľkom tresku a čiernych dierach a býval niekedy označovaný za nástupcu Isaaka Newtona a Alberta Einsteina, zomrel vo veku 76 rokov v marci 2018.
Zariadenie Telepathy podľa Muska umožní užívateľovi „iba myšlienkami ovládať telefón, počítač a skoro akékoľvek zariadenie“.
Neuralink má však konkurenciu. Niektoré zo spoločností vyvíjajúce implantáty majú za sebou viac ako 20-ročnú históriu, pripomína BBC. V tejto súvislosti spomína napríklad spoločnosť Blackrock Neurotech. V roku 2004 zaviedla prvé z mnohých neurálnych rozhraní prepájajúcich mozog s počítačom.
Ďalšia spoločnosť, Precision Neuroscience, ktorú založil spoluzakladateľ Neuralinku, sa tiež snaží pomáhať ľuďom s ochrnutím.Jej implantát sa podobá veľmi tenkému kúsku pásky, ktorý sa umiestňuje na povrch mozgu a ktorého zavedenie je podľa spoločnosti výrazne jednoduchšie.
Výsledky priniesli aj existujúce zariadenia. V dvoch nedávnych amerických vedeckých štúdiách boli implantáty použité na monitorovanie mozgovej aktivity, keď sa človek pokúšal rozprávať. Túto aktivitu bolo možné dekódovať a pomôcť mu tak s komunikáciou.
