Na hlavný obsah

Od svojho nástupu schválila vláda viacero drahých opatrení. Namiesto míňania potrebujeme škrty, odkazujú ekonómovia

Stav verejných financií SR patrí k najhorším v EÚ.

Od svojho nástupu schválila vláda viacero drahých opatrení. Namiesto míňania potrebujeme škrty, odkazujú ekonómovia
Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavol Zachar

Vláda od svojho nástupu schválila viacero opatrení, ktoré zaťažujú rozpočet. Ekonómovia upozorňujú, že štát nemá peniaze nazvyš. Kondícia našich verejných financií pri tom patrí k najhorším v Európskej únii. Vláda bude musieť podľa odborníkov prísť so škrtmi.

„Vláda schválila 13. dôchodok, už sa čaká len na schválenie v parlamente. Doručili sme príspevok 300 eur každému poberateľovi dôchodkov. Úrady práce vyplatia vo februári prvé dotácie k splátke úverov za január,“ vyhlásil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).

„Zastropovali ceny elektriny, plynu a tepla pre domácnosti a vybrané zraniteľné subjekty,“ upozornila ministerka hospodárstva Denisa Saková.

„Vláda funguje enormne efektívne. Prijali sme veci, ktoré by predošlej vláde trvali roky,“ tvrdí minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Ekonomickým opatreniam vlády a v Správach RTVS venoval redaktor Ivan Tománek:

„V rekordnom čase sme prijali riadny štátny rozpočet,“ upozornil na sociálnej sieti premiér Robert Fico (Smer-SD).

To je len časť z opatrení, ktoré schválila vláda za prvých sto dní. Ekonómovia zdvíhajú varovný prst, štát na plošnú podporu nemá, ak pomáhať, tak adresne. Kabinet síce schválil aj konsolidačný balíček, ten zrejme na ozdravenie verejných financií stačiť nebude.

„Plátajú diery cez jednorazové alebo dočasné opatrenia. Paralelne s tým sa permanentne navyšujú výdavky,“ hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Juraj Kotian.

„Bude treba zaloviť v nejakých razantnejších opatreniach. Najjednoduchším opatrením z pohľadu vlády by bolo asi zvyšovanie DPH, ktoré má potenciál priniesť pol miliardy eur,“ myslí si ekonóm z Katedry hospodárskej politiky EUBA Martin Hudcovský.

Výdavkové limity

Slovensko zaviedlo takzvané výdavkové limity. Tie majú, zjednodušene povedané, krotiť ministerstvá pred tým, aby nadmerne míňali. V rozpočte však zahrnuté nie sú. „Keby sa uplatňovali, tak by naozaj došlo na konci volebného obdobia k nejakej stabilizácii,“ pokračuje Hudcovský.

Bez spomínaných stropov môžeme podľa ekonómov prísť o milióny z plánu obnovy. Podpredseda vlády sa toho neobáva. „Zatiaľ to nie je postavené na nejakom základe,“ tvrdí podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD).

Zdravie verejných financií síce možno vyzerá na prvý pohľad abstraktne. Ak sa však pozrieme bližšie, kondícia štátnej kasy sa nás dotýka deň čo deň.

„Je aj riziko, či budú o desať alebo viac rokov vyplácať v plnej výške a na čas dôchodky, či bude financované školstvo, zdravotníctvo, obrana,“ upozorňuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

„Máme jasný plán a ja som ho predstavil. Chceme konsolidovať od roku 2025 o jedno percento každý rok dole, aby sme v roku 2027 dosiahli stav, že budeme na trojpercentnom deficite,“ uzavrel minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika