Expremiér Igor Matovič kandiduje v prezidentských voľbách 2024 s cieľom okoreniť kampaň, jeho cieľom nie je stať sa prezidentom.
Igor Matovič sa narodil v roku 1973 v Trnave. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1993 až 1998 a získal titul magister.
Okolo jeho diplomovej práce s názvom Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty vznikla kauza, že až tretina textu odkazuje na citácie a odkazy knihy s podobným názvom. Matovič s jeho školiteľom obvinenie z možného plagiátorstva odmietli. Líder hnutia Slovensko (vtedy OĽANO) však priznal, že prácu „do počítača z jeho poznámok prepísala sestra jeho najlepšieho kamaráta z vysokej školy počas spoločnej dovolenky.“
Matovič začal popri štúdiu podnikať. Založil vydavateľstvo regionPRESS a vydával niekoľko týždenníkov. K politike sa vyjadroval už vo svojich novinách.
Zo 150. miesta až do premiérskeho kresla
Politickú kariéru začal v roku 2010, keď sa na kandidátke strany SaS vo voľbách prekrúžkoval zo 150. miesta na štvrté, čím sa stal poslancom. Tento krok začali po jeho vzore neskôr používať vo voľbách aj ostatné strany a na 150. miesto kandidátky začali nominovať známe tváre.
SaS vytvorila po voľbách 201 koalíciu so stranami SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd, čím vznikla vláda Ivety Radičovej. Matovič mal nezhody s predsedom SaS o nezaradení jeho požiadaviek do programového vyhlásenia vlády. Nakoniec sa však dohodli. V roku 2021 však Matovič pri hlasovaní podporil opozičný návrh. Porušil tým koaličnú dohodu, za čo ho vylúčili z poslaneckého klubu SaS. Pri hlasovaní o vyslovení dôvery Radičovej vláde nehlasoval spolu s SaS.
V roku 2012 sa do parlamentných volieb rozhodol vstúpiť už s vlastným politickým hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Hnutie získalo 8,55 percenta a dostalo sa do parlamentu. Počas druhej aj tretej Ficovej vlády ho sprevádzali spory či už s koaličnými alebo opozičnými poslancami. V roku 2016 opozícia na čele s Igorom Matovičom žiadala vyvodenie politickej zodpovednosti pre kauzu Bašternák a organizovala protesty pred bytovým komplexom Bonaparte.
Pred voľbami do Europarlamentu v roku 2019 oznámil, že bude kandidovať a stal sa lídrom kandidačnej listiny. Nakoniec sa kandidatúry vzdal a vyzval na voľbu Petra Polláka.
Podanie demisie
Pred parlamentnými voľbami v roku 2020 vytvorilo hnutie OĽANO neoficiálnu koalíciu OĽaNO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. Po rokoch v opozícii sa mu podarilo voľby vyhrať, hnutie získalo 25,02 percenta hlasov. Vládu, ktorej predsedom sa stal Igor Matovič, zostavilo hnutie so stranami Sme rodina, SaS a Za ľudí. Vydržala však iba rok, v marci 2021 podal premiér Matovič demisiu. Rok poznačeným pandémiou koronavírusu sprevádzali viaceré vládne krízy a spory, najmä medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom (SaS).
Na post predsedu vlády nastúpil Eduard Heger a Igor Matovič prevzal rezort financií. Pri ďalšej vládnej kríze, v decembri 2022, chcel po tlaku SaS Matovič opäť podať demisiu, na poslednú chvíľu si to však rozmyslel. Z vedenia rezortu odišiel až po tom, ako poslanci schválili štátny rozpočet na rok 2023. V súčasnosti pôsobí ako opozičný poslanec za hnutie Slovensko (premenované OĽANO).
Kandidát na okorenenie kampane
Hnutie Slovensko do poslednej možnej chvíle neprezradilo, koho v prezidentských voľbách podporí. Vlastnú kandidatúru oznámil Igor Matovič až deň po odovzdaní podpisov v Národnej rade SR. Uviedol pri tom, že je realista a vie, že nemá šancu postúpiť do druhého kola. Motiváciou kandidovať je účasť v predvolebných diskusiách.
Ako vyhlásil, chce kampaň okoreniť a nie je jeho snom ani cieľom byť prezidentom. Do kampane ide s tým, že chce „držať chrbát demokratickému kandidátovi“ a ostatným kandidátom klásť „nepríjemné, no adekvátne otázky. Motiváciou kandidovať je účasť v predvolebných diskusiách.
