Európska ekonomika má v nasledujúcich rokoch aj napriek viacerým prekážkam výrazne rásť. Vyplýva to z jesenných prognóz, ktoré vo štvrtok (11. 11.) zverejnila Európska komisia (EK).
Aktuálne predpokladá, že rast hrubého domáceho produktu Európskej únie (EÚ) by mal v rokoch 2021 až 2023 dosiahnuť postupne 5 %, 4,3 % a 2,5 %. Podobná miera rastu sa očakáva aj v krajinách eurozóny, s pomalším tempom v roku 2023 – na úrovni 2,4 %.
Ekonomika EÚ sa podľa komisie zotavuje z recesie spôsobenej pandémiou rýchlejšie, ako sa očakávalo. Tým, že očkovacie kampane pokročili a obmedzenia sa začali postupne odstraňovať, rast hospodárstva sa na jar obnovil a pokračoval v nezmenšenom tempe aj počas leta.
Výhľad ekonomického rastu podľa EK do značnej miery závisí od dvoch faktorov – vývoja pandémie ochorenia COVID-19 a tempa, akým sa výroba a ponuka prispôsobia rýchlemu nárastu dopytu po opätovnom otvorení ekonomiky.
Tempo rastu EÚ v druhom štvrťroku 2021 predstavovalo v ročnom vyjadrení takmer 14 percent. Európske hospodárstvo dosiahlo úroveň produkcie spred vypuknutia pandémie v treťom štvrťroku a posunulo sa od oživenia k rastu.
Tento rast by mal podľa EK aj naďalej poháňať domáci dopyt. Zlepšenia podmienok na trhu práce a predpokladaný pokles úspor by mal prispieť k trvalému rastu spotrebiteľských výdavkov.
Slovenská ekonomika
Prognóza tiež naznačila, že slovenská ekonomika sa tiež zotavuje a v najbližších troch rokoch môžu Slováci očakávať stabilný ekonomický vývoj s klesajúcimi rozpočtovými deficitmi.
Rast v roku 2022 by sa mal zrýchliť aj vďaka verejným investíciám financovaným z Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF), ktorý je súčasťou ozdravného plánu po koronakríze EÚ budúcej generácie (NGEU).
Po vlaňajšom prepade slovenskej ekonomiky o 4,4 % HDP eurokomisia predpokladá, že slovenská ekonomika dosiahne úroveň produkcie spred pandémie do konca roka 2021 na úrovni 3,8 %, a bude pokračovať v raste ročným tempom 5,3 % v roku 2022 a 4,3 % v roku 2023.
EK očakáva, že súhrnný deficit SR sa zvýši z úrovne 5,5 % HDP v roku 2020 na 7,3 % v roku 2021, čomu dopomohli aj protipandemické vládne opatrenia vrátane schém skráteného pracovného času, výdavkov na zdravotníctvo a podpory pre vybrané sektory ekonomiky.
