Na hlavný obsah

Nespokojných študentov, ktorí prišli protestovať do Ankary, zatkla polícia

Opozícia to označila za protiústavné.

Nespokojných študentov, ktorí prišli protestovať do Ankary, zatkla polícia
Ilustračná snímka - protest v Turecku. Foto: ČTK/ZUMA

Turecká polícia v nedeľu (12. 12.) v Ankare zadržala takmer stovku študentov, ktorí išli do metropoly demonštrovať proti rastu cien nájomného a nedostatočným ubytovacím kapacitám vysokých škôl.

Ankarský guvernér protest zakázal, čo v pondelok (13. 12.) opozícia v parlamente označila za porušovanie základných práv. Informovali o tom miestne opozičné médiá.

„Nie je zločin chcieť mať, kde bývať. Je to demokratické právo. Zákaz demonštrácie od ankarského guvernéra je nezákonným a svojvoľným porušovaním základných práv,“ povedal opozičný poslanec Mahmut Tanal. Poslankyňa Meral Bestasová zákaz manifestácie študentov označila za neústavný.

Študenti plánovali demonštráciu na nedeľu. Pri vjazde do Ankary ale polícia zastavila dva autobusy, ktoré prišli z Istanbulu, a zadržala asi 90 študentov s tým, že porušili zákon o demonštráciách a vzbúrili sa polícii. V pondelok ráno ich prepustili.

Dlhodobá nespokojnosť

Demonštrácie pre nedostatok dostupného bývania už od septembra organizuje v Turecku hnutie Barinamiyoruz (Nemôžeme nájsť strechu nad hlavou). Študenti napríklad prespávali v Istanbule či Ankare na lavičkách v parkoch, aby na problém upozornili. V októbri usporiadali demonštrácie, počas ktorých vyšli do ulíc s dekami cez plecia.

Koncom septembra prezident Recep Tayyip Erdogan kritizoval prespávanie na lavičkách v parkoch s tým, že mnohí z mladých ani nie sú študenti. Hnutie Barinamiyoruz označil za „ďalšiu verziu“ protestov za park Gezi, ktoré v roku 2013 viedli k masovým protivládnym demonštráciám.

Na prenájom súkromného ubytovania študenti nemajú peniaze, ceny nájmu výrazne vzrástli pre prepad tureckej meny a rastúcu infláciu. Niektoré ubytovne skrachovali v súvislosti s opatreniami proti šíreniu covidu, iné zatvorila vláda už pred pandémiou, pretože ich prevádzkovalo hnutie Hizmet (Služba) duchovného Fethullaha Gülena.

Toto hnutie prevádzkovalo aj školy či nemocnice, keď bol jeho líder spojencom Erdogana. Po tom, čo sa obaja názorovo rozišli, začal Erdogan Gülena viniť zo snahy jeho vládu zvrhnúť a hnutie označil za teroristickú organizáciu FETÖ (Fethullahova teroristická organizácia). Jej priaznivcov, aj len domnelých, prenasleduje a zatvára do väzenia.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet