Na hlavný obsah

Poisťovne v prípade vojny nezaplatia za zničený dom. Hypotéku treba splácať ďalej

Pri životnom poistení sa správajú poisťovne inak.

Poisťovne v prípade vojny nezaplatia za zničený dom. Hypotéku treba splácať ďalej
Ilustračné foto - žena reaguje pred zničenou obytnou budovou po ruskom bombardovaní obytnej oblasti v Kyjeve. Foto: TASR/AP

Keďže blízko slovenských hraníc je vojna, redakcia RTVS zisťovala, aké má človek možnosti v prípade zničeného bývania či smrti. Poisťovne za dom či byt, ktorý zničia vo vojne, nezaplatia ani cent.

Slovenská asociácia poisťovní (SAP) vysvetľuje, že výsledkom vojny sú také astronomické škody, ktoré nedokáže uniesť akákoľvek poisťovňa. V prípade životného poistenia – smrť civilistu – by poisťovne mohli preplatiť. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Štefánia Kačalková.

Vojna nie je náhodné riziko

Škody na majetku v čase vojny nepreplatí žiadna poisťovňa – ide totiž o takzvanú výluku z poistenia.

„Vo všeobecných obchodných podmienkach to majú definované ako znemožnenie poistného plnenia v prípade vojenského konfliktu,“ definoval výkonný riaditeľ Finančného kompasu Matej Dobiš.

Generálna riaditeľka SAP Jozefína Žáková hovorí, že poisťovne pokrývajú riziká vyplývajúce len z náhodných udalostí.

„Takýmto rizikom je tornádo, víchrica, lavína atď. Vo vojne náhodnosť neexistuje. To percento pravdepodobnosti, že dôjde ku škode, sa blíži ku 100. To by poisťovne neuniesli, nech by sa akokoľvek dobre zaistili,“ vysvetlila.

Hypotéku treba splácať naďalej

V prípade vojny nielenže žiadnu nehnuteľnosť nechráni poistenie, ale ak aj prídu ľudia o dom či byt, napríklad pre bombardovanie, a kúpili si ho cez pôžičku, banka im nič neodpustí, konštatuje Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko.

„Ak na nehnuteľnosť máte hypotéku, museli by ste ju ďalej splácať. Banka by zároveň, teoreticky, mohla požadovať inú nehnuteľnosť ako zabezpečenie. Vymáhanie pri nesplácaní by však bolo problematické. Je pravdepodobné, že časť strát by napokon znášali aj banky,“ priblížil.

Sociologička hovorí o faloši v jazyku

Sociologička Zuzana Kusá konštatuje, že bežný občan nemá moc ovplyvňovať rozhodnutia politických lídrov. Vojna je podľa nej náhoda.

„To je preňho rovnako ovplyvniteľné ako to, že príde tornádo. Čiže, toto je, by som povedala, veľká faloš v jazyku bánk. Tie sú omnoho cennejšími hráčmi, aby naznačovali, že občan má nejakú zodpovednosť a má to nejako predvídať,“ myslí si.

Hoci je aktuálna vojna na Ukrajine učebnicovým príkladom spomínanej výluky, pri životnom poistení sa správajú poisťovne inak.

Napríklad Kooperativa má vo výlukách len priamych a nepriamych účastníkov vojny. Priamy je vojak, nepriamy novinár. V prípade strát na životoch civilistov by ich príbuzným poistné vyplatila.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika