Na hlavný obsah

Vláda predstavila plán pre konsolidáciu verejných financií. Premiér: Optimum je päť percent HDP

Minimálne počíta s 0,75 percentami HDP ročne.

Vláda predstavila plán pre konsolidáciu verejných financií. Premiér: Optimum je päť percent HDP
Predseda vlády Ľudovít Ódor. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Minimálne potrebná konsolidácia v nasledujúcich štyroch rokoch sú 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), alebo 0,75 percenta HDP ročne. Optimálne číslo je skôr bližšie k 5 percentám HDP, uviedol v stredu (20. 9.) po rokovaní vlády dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor.

Avizoval, že konkrétne možnosti, ako by to mohla budúca vláda vyskladať z rôznych zdrojov podľa vlastných priorít, predstaví jeho kabinet do dvoch týždňov.

Premiér pripomenul, že Európska komisia (EK) prognózuje tento rok pre Slovensko dvojnásobný deficit oproti priemeru EÚ. Zároveň najhorší v únii, na úrovni okolo 6 percent HDP. Vo vysokom riziku je aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Slovensko si požičiava na finančných trhoch za výrazne horších podmienok ako ešte pred rokom. Zároveň má SR investičný dlh v odhadovanej výške minimálne 40 miliárd eur. Na prioritné oblasti by preto malo ísť viac peňazí.

Konsolidácia verejných financií je preto podľa Ódora nevyhnutnosťou. Mala by byť však zároveň inteligentná. „Musíme jednak tú konsolidáciu roztiahnuť rozumne v čase a zároveň ju poskladať z viacerých zdrojov. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že treba využiť 3 R – reformy, rast a rozpočet,“ priblížil premiér. Aj keby sa však prijali opatrenia na rýchlejší hospodársky rast a reformy dlhodobých systémov, potreba ozdravenia rozpočtu je podľa neho stále nevyhnutnosťou.

Ak sa nič nezmení, čakajú nás vyššie deficity

Ak sa nič nezmení vo výdavkovej alebo príjmovej politike štátu v ďalších rokoch, čakajú Slovensko podľa dočasne povereného ministra financií Michala Horvátha ešte vyššie deficity ako tento rok. „Sú to v podstate 9 až 10 miliardové deficity v nasledujúcich rokoch. Ak by sme išli po tejto trajektórii, dlh by sa približoval k hranici 70 percent HDP koncom budúceho volebného obdobia. To sa samozrejme pre krajinu ako Slovensko nedá uniesť,“ upozornil.

Ministerstvo financií preto navrhlo plán znižovania deficitu v nasledujúcich štyroch rokoch postupne na úrovne 4,5 percenta, 2,6 percenta, 2,2 percenta a 1,7 percenta HDP.

„Toto si vyžaduje vzhľadom na zhoršenú východiskovú situáciu razantné úsilie v oblasti konsolidácie. V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 percenta HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur. Celkovo sa dostávame k tej sume 5 percent, ktorú komunikoval pán premiér ako optimum. Čo je vyše 6 miliárd eur za budúce volebné obdobie,“ vyčíslil Horváth.

Podobné konsolidačné úsilie sa už podarilo dosiahnuť

Úsilie, ktoré by musela budúca vláda v takomto scenári vynaložiť, nie je podľa neho nič, čo tu už v minulosti nebolo. Podobné konsolidačné úsilie sa podarilo dosiahnuť po veľkej finančnej kríze medzi rokmi 2010 a 2013. „Táto trajektória deficitov zabezpečuje, že by sa nám čistý dlh, miera čistej zadlženosti stabilizovala niekde na úrovni 50 percent HDP,“ konštatoval minister.

Tento plán sa podľa neho dá zvládnuť aj v slovenskej ekonomike. Bez konsolidácie by síce ekonomika krátkodobo mohla rásť o niečo výraznejšie, bolo by to však neudržateľné. Neskôr by museli prísť radikálne škrty, čo by mohlo viesť ku kolapsu ekonomiky. „Tá naša trajektória zabezpečuje, že v nasledujúcich rokoch by stále ekonomika mala trochu rásť, takže ľudia by mali pociťovať napriek ozdravovaniu verejných financií, že ich životná úroveň sa každý rok trošku zlepšuje,“ dodal Horváth.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika