Na hlavný obsah

Prenesením hypotéky do inej banky vypadnete zo schémy pomoci. Svoje o tom vie pani Zuzana, hovorí o diskriminácii

Jej rodina zo schémy pomoci vypadla.

Prenesením hypotéky do inej banky vypadnete zo schémy pomoci. Svoje o tom vie pani Zuzana, hovorí o diskriminácii
Pani Zuzana hovorí o diskriminácii, jej rodina vypadla zo schémy pomoci. Foto: RTVS

Pokiaľ tento alebo budúci rok stúpla ľuďom splátka hypotéky, štát preplatí najviac 75 percent z navýšenej sumy. Ročne môžu teda dostať maximálne 1 800 eur, čo je na mesiac 150 eur. Tento rok sa pomoc rieši daňovým bonusom. Budúci rok už príde dlžníkovi sociálna dávka na účet.

Nárok na pomoc majú len tí, ktorí mesačne zarobia menej ako 2 086 eur. Uplatniť si ju môžu len na jednu nehnuteľnosť, ktorú nesmú prenajímať. Vláda prispeje na hypotéky všetkým bez obmedzenia veku či výšky úveru.

Konkrétny príklad 100-tisícovej hypotéky: pri priemernom náraste úrokovej sadzby z jedného na štyri percentá, sa splátka zvýši o 96 eur. Keď štát preplatí 75 percent, tak sa s takouto dotáciou splátka zvýši len o 18 eur mesačne.

Rodina zo schémy vypadla

Pani Zuzana býva v dome neďaleko Bratislavy. Trojčlennej rodine pred časom stúpla úroková sadzba na hypotéke z jedného percenta na štyri percentá. „Dovtedy som mala splátku 465 eur a stúplo mi to na 668 eur,“ priblížila.

Výročie fixácie preto využili na to, aby prestúpili do inej banky, ktorá im ponúkala síce rovnakú sadzbu, ale zároveň aj možnosť mimoriadnych splátok. Problém je, že tak stratili nárok na štátnu pomoc. V podmienkach sa totiž nepočíta s dlžníkmi, ktorí refinancovali úver v inej banke.

„Cítim sa totálne diskriminovaná na základe tohto, že táto schéma pomoci diskriminovala finančne gramotných a zodpovedných ľudí, ktorí sa snažia tú hypotéku čím skôr splatiť,“ povedala pani Zuzana.

RTVS sa pozrela na konkrétny prípad rodiny, ktorá zo štátnej schémy vypadla. Ako k tomu došlo zisťoval v reportáži v Správach RTVS redaktor Marek Gudiak:

Trojčlenná rodina sa musí obracať, aby finančne vyšla. Hypotéka im citeľne ukrajuje zo životného štandardu. Ako priblížila pani Zuzana, nechodia na dovolenky a nakupujú len akciové potraviny.

„Keď sa nám niečo pokazí, tiež zvážime, či si to radšej nedáme opraviť. Žiadne vyhadzovanie peňazí. Všetko, čo nasporíme, dávame do mimoriadnych splátok hypotéky,“ opísala svoju situáciu.

Štát pritom na pomoc s hypotékami zamestná 300 úradníkov, ktorí majú jednotlivé žiadosti posudzovať a viesť agendu.

Koniec hypotekárnej turistiky?

Štátna pomoc s hypotékami môže negatívne ovplyvniť konkurenčné prostredie v bankách. Tie už viac nebudú mať dôvod bojovať o klientov nižšími úrokovými sadzbami.

„Hypotekárna turistika sa pravdepodobne skončila, už len z toho dôvodu, že klienti nebudú motivovaní ísť k druhej banke, pretože tým prídu o štátnu pomoc pri hypotékach. To znamená, že ostanú v banke, kde sú a bez ohľadu na to, akú majú úrokovú sadzbu,“ myslí si finančný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar.

Neadresná pomoc podľa odborníka štartuje spotrebu domácností, a to môže spôsobiť zvyšovanie cien. „Vnímam to ako podporu inflácie, keďže títo dlžníci, ktorí podporu dostanú, boli v minulosti testovaní na zvyšovanie úrokov,“ povedal Škriniar.

„Ja si myslím, že ešte budú diskusie aj tohto charakteru, či by sa to ešte nejako nedalo objektivizovať a ešte nejako vylepšiť,“ dodal poslanec Národnej rady SR Michal Stuška (Smer-SD). Podľa pani Zuzany ide o kupovanie voličov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika