Na hlavný obsah

Mnohí Slováci museli siahnuť na svoje úspory a šetriť. Budúci rok predpovedá analytik zlepšenie

Znížený stav úspor uvádzajú tri pätiny Slovákov.

Mnohí Slováci museli siahnuť na svoje úspory a šetriť. Budúci rok predpovedá analytik zlepšenie
Ilustračná snímka. Foto: RTVS

Náročná ekonomická situácia spojená so zdražovaním, vyššími úrokmi na hypotékach alebo iných úveroch a nižšie reálne mzdy urobili Slovákom v uplynulom roku škrt cez rozpočet.

Mnohí boli donútení siahnuť na svoje úspory a šetriť na spotrebe. Takmer tri pätiny populácie uvádza znížený stav svojich úspor.

Napriek nie optimálnej súčasnej finančnej situácii však takmer šesť z desiatich ľudí očakáva v budúcom roku celkové zlepšenie ekonomickej aj spoločenskej situácie. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu 2muse pre 365.bank.

Ako na pondelkovom (4. 12.) stretnutí s novinármi povedal generálny riaditeľ 365.bank Andrej Zaťko, najväčšou výzvou je inflácia. Veľmi zásadne podľa neho zmenilo správanie klientov, zdražovanie ovplyvňuje totiž ich nákupné správanie.„V budúcom roku to ani nebude inak,“ povedal Zaťko.

Výzvou bude podľa Zaťka aj vyrovnanie sa so štátnym dlhom. Pri súčasnej vláde bude otázne, aké riešenia prídu, aby sa neobmedzil ekonomický rast krajiny.

Ako doplnil analytik 365.bank Tomáš Boháček, v tomto roku Slovensko žiadnu recesiu nezažije. No ekonomický rast je podľa neho mierny a je menší, než sme boli zvyknutí pred pandémiou alebo pred vojnou.

Ľudia si počas tohto roka nemohli podľa analytika dovoliť toľko ako v tých predošlých. Nákup, ktorý stál začiatkom roka 100 eur, v októbri bol v priemere o 12 eur drahší. Ceny totiž neustále stúpali, a preto si ľudia museli uťahovať opasky a viacerí siahli na svoje nasporené peniaze.

Tempo rastu cien sa spomalí

Tempo rastu cien sa v budúcom roku podľa analytika spomalí a rásť by mala výška reálnych miezd. To podľa neho znamená, že by sme si mohli dovoliť kúpiť viac. „Avšak nedostaneme sa už na úroveň spred pandémie,“ hovorí Boháček.

Nedostatočný rast reálnych miezd pritom potvrdzuje aj slovenská populácia. Podľa prieskumu 365.bank zvýšenie mzdy nepociťuje v dôsledku nepriaznivých makroekonomických faktorov až 68 percent ľudí.

Nominálna mzda pritom rástla len necelej polovici. Čo sa týka samotnej inflácie, narastajúce cenovky spotrebitelia reflektujú, avšak pre takmer 70 percent z nich je táto situácia akceptovateľná.

Ako doplnila Patrícia Kollár z prieskumnej agentúry 2muse, paradoxom pritom je, že najväčšia akceptácia dosahu rastúcich cien je pri starších obyvateľoch v dôchodkovom veku. Najhorší dosah má pri ekonomicky aktívnych ľuďoch vo veku do 34 rokov.

„Zdá sa, že pre tých je najnáročnejšie obmedzovať svoju spotrebu a mať pod kontrolou mesačné výdavky. V prípade ľudí v dôchodkovom veku pritom mohli zohrať dôležitú úlohu aj vládne opatrenia v podobe viacerých štátnych príspevkov,“ hovorí Patrícia Kollár.

Odopieranie štandardu

Narastajúce náklady na život celkovo 63 percent populácie rieši aj tým, že si odopiera tovary, ktoré boli pre nich dovtedy štandardom a takmer deväť z desiatich ľudí si uvedomuje nevyhnutnosť finančnej rezervy v ekonomicky nepriaznivých časoch.

Podľa Tomáša Barbariča z 365.bank je v takýchto situáciách dôležité, aby bežné výdavky na spotrebu nepresiahli optimálne 40 percent mesačného príjmu alebo aby ľudia vedeli svoj rozpočet optimalizovať tak, aby sa k tomuto číslu aspoň priblížili. Na finančnú rezervu by pritom malo mesačne podľa neho odchádzať 10 percent príjmu.

Práve výška rezerv pritom v rámci populácie nie je optimálna. Podľa prieskumu totiž až 66 percent respondentov uvádza, že disponuje finančnou rezervou len do výšky 3-tisíc eur a ďalšia približne desatina 5-tisíc eur.

Optimálna výška finančnej rezervy by pritom podľa Barbariča mala byť aspoň vo výške 6-násobku mesačného platu. Tretina ľudí dokonca nemá žiadne rezervy.

Vplyvom makroekonomických udalostí považujú pritom dve pätiny populácie svoju aktuálnu finančnú situáciu za horšiu v porovnaní s minulý rokom. Približne rovnaký počet ľudí ju vníma ako nezmenenú. Aj napriek náročnosti doby, v ktorej žijeme, je to v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zlepšenie.

Tento rok vníma svoju aktuálnu finančnú situáciu skepticky o približne desatinu ľudí menej než vlani. Pozitívne ju pritom hodnotí o 9 percent viac populácie v porovnaní s minulým rokom.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika