Ústavný súd (ÚS) SR v stredu (28. 2.) potvrdil, že pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov a následne toto rozhodnutie zverejnil. Pozastavenie sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poskytla hovorkyňa súdu Martina Ferencová.
ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky SR Zuzany Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) súd nevyhovel.
ÚŠP teda zanikne 20. marca. Rozhodnutie ústavného súdu zatiaľ nie je právoplatné. Stane sa tak až po jeho zverejnení v Zbierke zákonov, na čo má ministerstvo spravodlivosti 15 dní. Zároveň to neznamená, že novela Trestného zákona je protiústavná. K jej posúdeniu sa ústavní sudcovia ešte len dostanú.
Novela Trestného zákona prijatá v decembri vládnou koalíciou mala nadobudnúť účinnosť 15. marca.
Pozastavenie účinnosti v prípade Trestného poriadku sa týka ustanovenia o zavedení procesného pravidla, podľa ktorého majú orgány činné v trestnom konaní a súd možnosť použiť dôkaz získaný nezákonným spôsobom v prípade, ak sa použije iba v prospech obvineného. Ďalšia pozastavená časť sa týka predĺženia lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného zo šiestich mesiacov na tri roky.
K uzneseniu a jeho odôvodneniu pripojili odlišné stanovisko ústavní sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
Rozhodnutiu Ústavného súdu ohľadom novely Trestného zákona sa v Správach RTVS venoval Timotej Pisch:
Svoje rozhodnutie ÚS zverejnil
ÚS SR zverejnil rozhodnutie o pozastavení účinnosti časti novely trestných kódexov. Súd v odôvodnení okrem iného skonštatoval, že o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu mohol rozhodnúť aj pred jeho zverejnením v zbierke zákonov.
ÚS poukázal na to, že nič nebráni zverejneniu rozhodnutia v zbierke zákonov najneskôr do 15 dní od podania žiadosti. „Ministerstvo spravodlivosti je povinné postupovať tak, aby bolo uznesenie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti vyhlásené v zbierke zákonov v uvedenej lehote,“ podotkol súd.
Doplnil, že ak bude toto uznesenie vyhlásené v zbierke zákonov najneskôr 15. marca 2024, časti napadnutého zákona pokryté jeho výrokom nenadobudnú účinnosť.
Pozastavenie účinnosti sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) súd nevyhovel.
Dôvodom na pozastavenie účinnosti zmien v Trestnom zákone je podľa súdu možné ohrozenie základných práv a slobôd poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb. ÚS poukázal na to, že pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je dôležitým kritériom (ne)napraviteľnosť následkov. „V prerokúvanej veci by nepozastavenie účinnosti a vyhovenie návrhu vo veci samej znamenalo, že v pomerne krátkej dobe by boli platné tri úpravy trestného práva,“ uvádza súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.
„Významne priaznivejšie trestanie pre páchateľov“
Napadnutá novela Trestného zákona podľa súdu obsahuje podstatnú úpravu viacerých inštitútov. „Účinky týchto úprav znamenajú významne priaznivejšie trestanie pre páchateľov, ale, naopak, aj sprísnenie trestov v niektorých skutkových podstatách. Dôležité je uviesť, že vzájomné pôsobenie zmien zavedených napadnutým zákonom povedie k zásadným zmenám v systéme vyvodzovania trestnej zodpovednosti a ukladania trestov,“ podotkol súd.
Poukázal tiež na to, že zmeny v trestných sadzbách spôsobia preradenie trestných činov z kategórie zločinov na prečiny a z kategórie obzvlášť závažných zločinov na zločiny, čo nepochybne vyvolá signifikantné dôsledky prejavujúce sa aj v procesnej rovine. „Zásadné zníženie premlčacích dôb zasiahne prebiehajúce trestné stíhania, ktoré budú musieť byť z tohto dôvodu zastavené bez ohľadu na to, v ktorom štádiu sa nachádzajú,“ upozornil ÚS.
Pozastavenie účinnosti v prípade Trestného poriadku sa týka ustanovenia o zavedení procesného pravidla. Podľa neho majú orgány činné v trestnom konaní a súd možnosť použiť dôkaz získaný nezákonným spôsobom v prípade, ak sa použije iba v prospech obvineného.
Ďalšia pozastavená časť sa týka predĺženia lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného zo šiestich mesiacov na tri roky. Tiež oprávnenia ministra spravodlivosti podať dovolanie v prípade, ak súd schválil dohodu o vine a treste.
K uzneseniu a jeho odôvodneniu pripojili odlišné stanovisko ústavní sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
