Vzťahy medzi Iránom a Izraelom sa menili a vyvíjali niekoľko desaťročí. Po vzniku Izraelského štátu v roku 1948 si krajiny boli dokonca blízke. Irán bol po Turecku druhou moslimskou krajinou, ktorá uznala izraelskú suverenitu. Všetko však zmenila revolúcia v Iráne v roku 1979.
Zo spojencov sa stali nepriatelia prakticky cez noc. V decembri 1979 sa moci v krajine ujal Rúhholáh Chomejní. Nový najvyšší iránsky duchovný označil Izrael za malého satana a nepriateľa islamu. Zaujal proti-izraelský postoj, prerušil s Izraelom diplomatické vzťahy, neakceptoval izraelské pasy a svojim občanom zakázal do Židovského štátu cestovať.
Histórii vzťahov medzi Izraelom a Iránom sa v reportáži v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka RTVS Karolína Kučerová:
Rúhholáh Chomejní stál začiatkom 80. rokov za vznikom šiítskeho hnutia Hizballáh v Libanone, ktoré sa stalo nástrojom Iránu na hraniciach s Izraelom. Situácia na Blízkom východe sa postupne vyostrovala. V poslednej dekáde sa hlavným dôvodom napätia medzi Izraelom a Iránom stal jadrový program Teheránu.
„Irán tvrdí, že nechce vyrobiť jadrovú zbraň, no na druhej strane rozširuje svoje jadrové prevádzky a zvyšuje kapacitu na obohacovanie uránu,“ uviedol predseda vlády Izraela Benjamin Netanjahu v roku 2015.
Obmedziť iránsky jadrový program sa pokúsili západní spojenci na čele s USA. Prelomová dohoda, sa zrodila v júli 2015.
„Som šťastný, že Irán po 23 mesiacoch rokovania konečne dosiahol dohodu so šiestimi mocnosťami sveta. Dnes sme dosiahli bod zlomu,“ povedal vtedy prezident Iránu Hasan Ruhánú.
Izrael dohodu s Američanmi kritizoval a varoval, že nezabráni Teheránu v budovaní jadrovej zbrane. Slová Benjamina Netanjahua o niekoľko rokov neskôr vypočul americký prezident Donald Trump, ktorý dohodu vypovedal.
Napätie v regióne začalo opäť stúpať a vyvrcholilo 7. októbra 2023 útokom Hamasu na Izrael. Hnutie patrí, podobne ako Hizballáh a jemenskí Húsiovia, k spojencom Iránu. Ten ich podporuje vojensky aj ekonomicky, aby si zachoval vplyv v regióne.
