Dobytie strategického mesta Leningrad (dnešný Petrohrad) bolo pri útoku na Sovietsky zväz počas druhej svetovej vojny jednou z priorít nemeckého velenia. Mesto malo byť postupne zničené bombardovaním a vyhladovaním obyvateľov.
Po neúspešnom pokuse o obsadenie, keď Nemci už prekonali väčšinu obranného valu a protitankových zátaras vybudovaných za pomoci obyvateľov mesta, dal nacistický vodca Adolf Hitler rozkaz na zastavenie dobývania a na začatie obliehania Leningradu. Toto najtragickejšie obdobie v tristoročnej histórii mesta sa začalo pred 80 rokmi, 8. septembra 1941. Skončilo až po takmer 900 dňoch a vyžiadalo si státisíce obetí.
Operácia Barbarossa
Leningrad, uviaznutý v pasci medzi nemeckými a fínskymi armádami, bol spolu s Moskvou a Kyjevom jedným z hlavných smerov operácie Barbarossa, nacistického plánu pre útok na Sovietsky zväz. K blokáde sa nacisti rozhodli po nevydarenom pokuse dobyť mesto bombardovaním a delostreleckou paľbou.
Nemci chceli po dobytí Leningradu viesť rozhodujúci útok na Moskvu, ale po páde Smolenska Hitler svoj úmysel zmenil a po nečakanom zrútení ruského stredného frontu nedal rozkaz k útoku na Moskvu (ako požadovali jeho generáli), ale rozhodol sa pre kaukazskú ropu a ukrajinské obilie. Časť historikov tiež pripomína „vlažný“ prístup Fínov k dobytiu Leningradu.
Z vyše troch miliónov zostalo pol milióna
Ak pred začiatkom blokády žilo v Leningrade 3,2 milióna ľudí, v januári 1944 ich zostalo len asi pol milióna. Mesto bolo počas blokády vystavené bombardovaniu a denný prídel potravín predstavoval v závere len 50 gramov chleba. Presné údaje o tom, koľko obyvateľov mesta zahynulo, však neexistujú.
Najčastejšie sa hovorí o 600 000 mŕtvych. Absolútna väčšina z nich zomrela hladom či následkom iných útrap. Ďalšie tisíce ľudí zahynuli počas evakuácie.
Známy americký novinár a špecialista na Sovietsky zväz Harrison Salisbury vo svojej knihe o blokáde dokonca uviedol 1,5 milióna obetí vrátane vojakov. Evakuovať sa podarilo len hŕstku ľudí v pomere k počtu obyvateľov.
Bez prúdu a potravín
Mesto bolo počas blokády odrezané od takmer všetkého zásobovania. V meste navyše nefungovala doprava, nešiel prúd, fabriky nepracovali a obchody boli zatvorené alebo vyplienené.
Ľudia trávili hodiny v mrazoch v radoch na potravinové lístky. Prídely základných potravín boli postupne redukované. Spočiatku bol denný prídel 125 gramov chleba pre obyčajných občanov, pre robotníkov a vojakov o niečo viac.
Postupne sa však denná dávka zredukovala asi na 50 gramov, čo sú asi dva krajce chleba. Všeobecne známe sú trúchlivé zábery obyvateľov mesta, ktorí s rakvami či saňami so svojimi mŕtvymi príbuznými blúdia mestom v nádeji, že nájdu niečo k jedlu.
Blokádu prelomili po 872 dňoch
Čiastočnú nádej pre Leningrad predstavovalo zamrznuté Ladožské jazero a rieka Neva. Tak vznikla napríklad známa „cesta života“, ktorú bolo mesto aspoň čiastočne zásobované.
Blokádu prelomili po niekoľkodňovej operácii 27. januára 1944 vojská Leningradského a Volchovského frontu. Trvala 872 dní. Až po rozpade Sovietskeho zväzu sa naplno vynorili desivé svedectvá o stovkách prípadov kanibalizmu v obliehanom meste.
Svedectvom o jednej z najsmutnejších kapitol druhej svetovej vojny sa tiež stal denník leningradskej školáčky Taťjany Savičevovej. Strohé, a o to viac výrečné svedectvo figurovalo ako jeden z dôkazov pri norimberskom procese. Jeho autorka sa ale konca vojny nedožila. Zomrela v júli 1944 vo veku 14 rokov v dôsledku prežitých útrap.
Časť historikov poukazuje na nezáujem vtedajšieho vedenia o osud civilného obyvateľstva. Uznesenie vojenskej rady napríklad uložilo evakuovať v prvom rade priemyselné zariadenia a materiálne zdroje a až potom obyvateľov – avšak iba robotníkov, inžinierov a úradníkov premiestňovaných podnikov, mládež vhodnú na vojenskú službu a stranícke kádre.
Prežili Šostakovič či Putinova matka
Svoj osud s mestom, ktoré sa niekoľkokrát premenovalo, aby sa v roku 1991 vrátilo k svojmu pôvodnému názvu Petrohrad (Sankt Peterburg), spojilo mnoho velikánov ruských dejín.
Slávny petrohradský rodák Dmitrij Šostakovič sa svojmu mestu odmenil za hrdinstvo slávnou Leningradskou symfóniou, ktorú zložil v obliehanom meste.
S pohnutou históriou mesta je spätý tiež život ruského prezidenta a ďalšieho slávneho rodáka Vladimira Putina, ktorý sa narodil sedem rokov po konci vojny. Jeden z Putinových bratov počas blokády zahynul v detskom útulku na záškrt a len s ťažkosťami blokádu prežila Putinova matka.
