Pred 15 rokmi, 23. novembra 2006, zomrel v londýnskej nemocnici na následky otravy rádioaktívnym polóniom 210 bývalý ruský agent Alexander Litvinenko. Pred smrťou obvinil zo zodpovednosti za svoju vraždu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Aj podľa britského vyšetrovania z roku 2016 Putin pravdepodobne schválil operáciu tajných služieb s cieľom zavraždiť bývalého ruského agenta. Zodpovednosť Ruska za Litvinenkovu vraždu potvrdil v septembri 2021 tiež Európsky súd pre ľudské práva (ESLP) v Štrasburgu.
Litvinenko, ktorý mal v čase smrti 43 rokov, pracoval ako agent už pre sovietsku tajnú službu KGB a v jej ruskej nástupníckej organizácii Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) to dotiahol až na plukovníka.
Postupne ale začal kritizovať pomery vo vnútri FSB a kriticky sa vyjadroval aj k politike Kremľa.
Obvinenia a útek
Na tlačovej konferencii v roku 1998 vyhlásil, že dostal rozkaz v rozpore so zákonmi, dokonca aj na likvidáciu ľudí z radu oligarchov. V roku 1999 bol zatknutý a vzatý do väzby do väznice Lefortovo.
Aj keď ho súd oslobodil, v budove FSB bol znova zadržaný na základe iného obvinenia. Súdne konanie sa ani nekonalo a v roku 2000 bol oslobodený aj spod tohto obvinenia, ale hneď sa proti nemu začalo tretie stíhanie.
Po písomnom záväzku, že neopustí územie Ruska, sa proti nemu začalo ďalšie vyšetrovanie.
V strachu o svoj život i o životy členov svojej rodiny v októbri 2000 utiekol do Británie spolu s manželkou Marinou a šesťročným synom Anatolijom. V máji 2001 mu tam udelili politický azyl. Litvinenko prijal britské občianstvo a pracoval pre tajnú službu MI6.
V exile pokračoval v kritike
Litvinenko sa stal jedným z prvých politických oponentov Putina. Bývalý agent vykonal desiatky vyšetrovaní, ktorými upozornil na účasť členov špeciálnych služieb na vraždách, genocíde v Čečensku, na zločinoch proti ľudskosti.
Po zavraždení novinárky Anny Politkovskej v jej dome v októbri 2006 prišiel Litvinenko s ďalšou kritikou namierenou proti Putinovi.
Otrava polóniom
Dňa 1. novembra 2006 sa Litvinenko stretol v suši-bare Itsu s talianskym expertom na bezpečnostné otázky Mariom Scaramellom. Ešte v ten deň sa stretol v hoteli Millennium aj s ruskými občanmi Andrejom Lugovým a Dmitrijom Kovtunom.
Večer sa začal cítiť zle a o tri dni bol hospitalizovaný v nemocnici Barnet Hospital. Následne ho 17. novembra previezli do University College Hospital (UCH) v centre Londýna. Jeho stav sa zhoršoval, izbu strážili ozbrojení policajti. Medzitým začala britská polícia otravu Litvinenka vyšetrovať.
Otrava izotopom polónia 210 mu poškodila obličky, kostnú dreň, prišiel o vlasy, ťažko rozprával, nakoniec mu zlyhal centrálny nervový aj imunitný systém. Zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici UCH 23. novembra 2006.
V liste, napísanom pred smrťou, Litvinenko obvinil prezidenta Putina, že ho dal otráviť. Vladimir Putin v ten istý deň v Helsinkách, kde sa konal summit Ruska a EÚ, označil úmrtie bývalého špióna za tragédiu.
Závery vyšetrovania
Otravu si Litvinenko privodil vypitím zeleného čaju otráveného polóniom v londýnskom hoteli Millennium. Britskí vyšetrovatelia následne dospeli k záveru, že čin vykonali bývalý telesný strážca pracujúci pre KGB Andrej Lugovoj a ďalší ruský agent Dmitrij Kovtun, ktorých ale Rusko odmietlo vydať. Podľa britského sudcu vraždu „pravdepodobne schválil“ ruský prezident Vladimir Putin.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu vo svojom verdikte z tohtoročného 21. septembra uviedol, že Rusko je zodpovedné za zavraždenie Litvinenka v Spojenom kráľovstve. „Súd konkrétne skonštatoval, že išlo o jasný prípad, keď pán Lugovoj a pán Kovtun pri otrave pána Litvinenka konali ako agenti ruského štátu.“ Moskva uviedla, že považuje závery súdu za neopodstatnené.
V auguste 2019 mala v Londýne svetovú premiéru divadelná hra Príliš drahý jed, ktorej motívom je prípad otravy Litvinenka. Tento rok v júli mala v Británii premiéru opera o Litvinenkovom živote nazvaná The Life and Death of Alexander Litvinenko (Život a smrť Alexandra Litvinenka).
