Herec a režisér Martin Gregor bol členom Slovenského národného divadla (SND) od roku 1935. Počas druhej svetovej vojny ho však z rasových dôvodov vyhodili. Po vojne sa stal poprednou osobnosťou slovenského divadelného a filmového sveta. Zomrel pred 40 rokmi 29. júna 1982 v Bratislave vo veku nedožitých 76 rokov.
Jeho generácia do divadla priniesla novátorské umelecké ovzdušie javiskového realizmu. Martin Gregor vytvoril za 50 rokov 190 postáv na javisku a mnoho ďalších v rozhlase, filme a televízii.
Všetky odtiene, farby a tóny komediantstva sa v Gregorovom hereckom registri zhromažďovali a narastali postupne. Rokmi pribúdali a menili sa od postavy k postave. Až mu zabezpečili skutočne svojské postavenie v slovenskom herectve: postavenie múdreho a smutného klauna.
Martin Gregor sa narodil 14. novembra 1906 v Trnave pod vlastným menom Martin Guttman. Vyučil sa za sústružníka, pracoval v továrni v Trnave. Po čase sa dostal na hudobnú akadémiu. Nadaný žiak sa do Slovenského národného divadla dostal už v sezóne 1932/1933 ako študent druhého ročníka.
Už prvé postavy Martina Gregora odhalili jeho talent pre komediálne úlohy. Stvárnil Pištu v Dobrodružstve pri obžinkoch, Osipa v Revízorovi, Jelenfyho v Inkognite, či Raspľujeva v hre Krečinskij sa žení.
Rozbehnutú kariéru úspešného herca zastavila spoločenská situácia. Po vyhlásení Slovenského štátu musel pre svoj židovský pôvod divadlo opustiť. Vtedy sa stretol so svojou budúcou manželkou Magdou, ktorú zasa pre jej pôvod prepustili z baletného súboru Slovenského národného divadla.
Vzali sa v roku 1942. V neľahkom období pomáhali manželom priatelia. Martin Gregor tajne prekladal pre rozhlas. Viackrát ho zatkli, no vďaka svojej popularite a neústupčivosti manželky ho vždy prepustili.
Prešiel štyrmi koncentračnými tábormi
Po potlačení Slovenského národného povstania v septembri 1944 všetkých Židov odviezli do koncentračných táborov. Herec si prešiel hneď štyrmi. Rovnako aj jeho manželka. Znovu sa stretli po oslobodení v roku 1945.
Ľahké to nemal ani po vojne. Stal sa síce riaditeľom SND a bol pri zrode divadla Nová scéna v Bratislave, ale v 50. rokoch 20. storočia ho obvinili z oportunizmu, kozmopolitizmu a karierizmu.
Uchytil sa v rozhlase, kde jeho pričinením vznikol rozhlasový herecký súbor. Do Činohry SND sa vrátil až neskôr. Po roku 1968 mu síce hrať nezakázali, ale čakal ho iný zákaz – nesmel vycestovať.
Najúspešnejšou postavou z tohto obdobia bola rola Willieho Clarka v Simonových Zlatých chlapcoch. V trpkej komédii zo života starnúcich kabaretiérov sa predstavil spolu s Ladislavom Chudíkom. Hrali ju viac ako 250-krát.
Na javisku sa naposledy objavil v postave sira Wiliama Bagota v Shakespearovom Richardovi II.
V dabingu sa preslávil postavou lietajúceho strýka Fedora v kreslom večerníčku belgickej produkcie Tip a Tap.
Návštevníci Činohry SND radi spomínajú na Stodolovho Jožka Púčika, Zvonov Tanec nad plačom, Shakespearovho Rómea a Júliu, Moliérovho Meštiaka šľachticom či Campionov Dámsky večierok, ktorý režíroval. Z roku 1948 je film Vlčie diery.
V roku 1965 hral postavu holiča Katza židovského pôvodu v oscarovom filme Obchod na korze, ktorá akoby pripomínala jeho pohnutý osud poznačený koncentračnými tábormi. V roku 1973 účinkoval vo filme Očovské pastorále.
