Uplynulo 30 rokov od historických parlamentných volieb. Uskutočnili sa 5. a 6. júna 1992. S výnimkou prvých slobodných volieb mali rekordnú voličskú účasť. Znamenali tiež definitívny koniec nádejí na zachovanie československej federácie.
Voliči totiž v jednotlivých republikách vyniesli do popredia HZDS Vladimíra Mečiara a ODS Václava Klausa. Hlasovalo sa nielen do národných rád, ale aj do oboch komôr federálneho zhromaždenia.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Parlamentné voľby 1992 sa konali v atmosfére vyprchávajúcej ponovembrovej eufórie. V porovnaní s prvými slobodnými voľbami 1990 boli už ozajstnou súťažou politických strán.
Na Slovensku bolo favoritom volieb Hnutie za demokratické Slovensko. V Česku Občianska demokratická strana. Vzájomné rozhovory o budúcnosti spoločného štátu viedli ešte pred voľbami. Zúčastnil sa na nich aj neskorší prezident Ivan Gašparovič.
„Keď sa ma pýtal Vladimír Mečiar, tak čo. A moja jediná veta bola, že to, čo asi aj ty vieš, z tohto rozhovoru mi vyplynulo, že česká strana chce jedine rozdelenie štátu, ak nesplníme podmienku, ktorú má,“ spomínal Gašparovič.
Českí politici výrazne podcenili emancipačné snahy Slovákov. Slovenská snaha o samostatnosť u nich v tom čase narážala na predstavu jednotného československého národa.
„Česi sa prosto nevedeli vyrovnať a zmieriť s tým, že Slovensko je národ tak, ako aj Čeai sú národ,“ zalovil v spomienkach vtedajší predseda vlády ČR Petr Pithart.
Koaličným partnerom Vladimíra Mečiara v jeho druhej vláde bola SNS. Tá od znovuzaloženia trvala na samostatnosti.
Do volieb sa zapojila aj transformovaná demokratická ľavica, čo bol začiatok kariéry viacerých významných politikov.
