Mongolský vodca Džingischán začínal v skromných pomeroch, avšak založil najväčšiu suchozemskú ríšu v histórii. Po zjednotení nomádskych kmeňov mongolskej náhornej plošiny dobyl obrovské kusy strednej Ázie a Číny. Jeho potomkovia rozšírili ríšu ešte ďalej a postúpili do takých vzdialených miest ako Poľsko, Vietnam, Sýria a Kórea.
Na svojom vrchole ovládali Mongoli 11 až 12 miliónov súvislých štvorcových kilometrov. Išlo o ríšu veľkú približne ako Afrika. Počas Džingischánových invázií zabili veľa ľudí.
Ako uvádza web americkej televíznej stanice History, svojim poddaným poskytoval náboženskú slobodu, zrušil mučenie, podporoval obchod a vytvoril prvý medzinárodný poštový systém. Džingischán zomrel 18. augusta v roku 1227. Miesto jeho posledného odpočinku zostáva stále neznáme.
Drsné detstvo a dospievanie
Temüdžin, neskôr Džingischán, sa narodil okolo roku 1162 neďaleko hraníc medzi dnešným Mongolskom a Sibírom. Jeho matku uniesol jeho otec a prinútil ju k svadbe. V tom čase desiatky nomádskych kmeňov na stredoázijskej stepi medzi sebou neustále bojovali a rabovali sa navzájom.
Detstvo a dospievanie Temüdžina preto môžeme označiť aj ako násilné či nepredvídateľné. Predtým, ako dovŕšil 10 rokov, nepriateľský klan otrávil jeho otca. Temüdžinov vlastný klan potom opustil jeho aj jeho rodinu, aby ich nemusel kŕmiť.
Krátko nato po rodinných sporoch Temüdžin zabil svojho staršieho nevlastného brata a prevzal vedenie ich chudobnej domácnosti. V jednom okamihu ho zato zajal a zotročil vlastný klan (ten, ktorý ho opustil), ale nakoniec sa mu podarilo utiecť.
V roku 1178 sa Temüdžin oženil s Borte, s ktorou mal štyroch synov a neznámy počet dcér. Keďže mal už vtedy dosť nepriateľov, jeho ženu uniesli. Následne na to spustil jej odvážnu záchranu, čím upútal pozornosť miestnych klanov. Čoskoro začal vytvárať spojenectvá, budovať si povesť bojovníka a priťahovať čoraz väčší počet nasledovníkov.
Väčšina toho, čo vieme o Džingischánovom detstve, pochádza z „Tajnej histórie Mongolov“, najstaršieho známeho diela mongolskej histórie a literatúry, ktoré napísali krátko po jeho smrti.
Politické kroky, aké nerobil nik pred ním
Aj keď to vtedy nebolo zvykom, Temüdžin dal do kľúčových pozícií skôr kompetentných spojencov než jeho príbuzných. Systematicky popravoval vodcov nepriateľských kmeňov, pričom zvyšných členov začlenil do svojho klanu. Obmedzil rabovanie a zorganizoval svojich bojovníkov do jednotiek po 10 členov.
Hoci bol Temüdžin animista, medzi jeho nasledovníkov patrili aj kresťania, moslimovia a budhisti. Do roku 1205 porazil všetkých súperov. Nasledujúci rok zvolal stretnutie zástupcov z každej časti územia a založil ríšu podobnej veľkosti akú má dnešné Mongolsko.
Po jeho miestnych politických úspechoch ho jeho spojenci vyhlásili za „Chinggis Khan“. V preklade to znamená „Univerzálny vládca“. Išlo o meno, ktoré sa na západe stalo známym ako Džingischán.
Po zjednotení stepných kmeňov Džingischán vládol asi miliónu ľudí. Aby potlačil tradičné príčiny kmeňových vojen, pokračoval v reformách. Zrušil zdedené šľachtické tituly, zakázal tiež predaj a únosy žien, zotročovanie akéhokoľvek Mongola a krádeže dobytka trestal smrťou.
Okrem toho Džingischán spopularizoval písanie a rozširoval gramotnosť, uskutočnil pravidelné sčítanie ľudu, udelil diplomatickú imunitu zahraničným veľvyslancom a umožnil slobodu vierovyznania ešte skôr, ako sa táto myšlienka uchytila inde.
Začal rozširovať ríšu
Prvé vojenské ťaženie Džingischána mimo Mongolska sa uskutočnila proti kráľovstvu Si Sia v severozápadnej Číne. Po sérii nájazdov spustili Mongoli v roku 1209 veľkú iniciatívu, ktorá ich priviedla na prah Jin-čchuanu, hlavného mesta Si Sia. Na rozdiel od iných armád Mongoli cestovali bez zásobovacieho vlaku okrem veľkej zásoby koní.
Armáda pozostávala takmer výlučne zo skúsených jazdcov, ktorí perfektne ovládali lukostreľbu. Mongoli potom zaútočili na dynastiu Ťin v severnej Číne, ktorej vládca urobil chybu, keď požadoval Džingischánovo podriadenie.
V rokoch 1211 až 1214 početná prevaha Mongolov pustošila vidiek a posielala utečencov prúdiacich do miest. Nedostatok potravín sa stal problémom a armáda Ťinu nakoniec zabila desaťtisíce vlastných roľníkov.
V roku 1214 Mongoli obliehali hlavné mesto Žongdu (dnešný Peking) a vládca dynastie Ťin súhlasil s odovzdaním veľkého množstva hodvábu, striebra, zlata a koní. Keď následne presunul svoj dvor na juh do mesta Kchaj-feng, Džingischán to považoval za porušenie ich dohody a s pomocou dezertérov zhodil vládu v Žongdu.
Expanzia ho stála život
Keď sa Džingischán v roku 1225 vrátil do Mongolska, ovládal obrovský pás územia od Japonského mora až po Kaspické more. Napriek tomu dlho neodpočíval. Hneď potom obrátil svoju pozornosť späť na kráľovstvo Si Sia. Rozhodol o ďalšom vojenskom ťažení proti tomuto čínskemu vládcovi, stalo sa mu však osudným.
Začiatkom roku 1227, počas bojov o kráľovstvo Si Sia, zhodil kôň Džingischána na zem a spôsobil mu vnútorné zranenia. Síce pokračoval vo vojnovom ťažení, avšak jeho zdravie sa už nezotavilo. Zomrel 18. augusta 1227, tesne pred rozdrvením Si Sia.
Džingischán dobyl viac ako dvojnásobok územia než ktorýkoľvek iný človek v histórii, čím sa v tomto procese dostali do kontaktu východné a západné civilizácie. Jeho potomkovia, vrátane Ogotaj a Chubilaj, boli tiež plodnými dobyvateľmi, ktorí okrem iného prevzali kontrolu nad východnou Európou, Stredným východom a zvyškom Číny.
Mongoli dokonca napadli Japonsko a Jávu predtým, ako sa ich ríša v 14. storočí rozpadla. Posledného vládnuceho potomka Džingischána nakoniec zosadili v roku 1920.
